Neinfekčné a infekčné
Neinfekčné choroby môžu mať charakter mechanického poranenia kože alebo šupín, zaraďujeme sem aj otravy rýb alebo choroby spôsobené nesprávnym kŕmením, napríklad hypovitaminózu. Tieto choroby sú v menšej alebo väčšej miere nebezpečné pre samotnú rybu, nepredstavujú však nebezpečenstvo pre ryby v jej okolí (samozrejme, ak nejde o zamorenie celého rybníka, prípadne o nesprávne kŕmenie celého chovu). Neinfekčné choroby možno jednoducho charakterizovať ako tie, ktoré nie sú nákazlivé. Infekčné choroby potom predstavujú vysoké potenciálne nebezpečenstvo pre celý rybník, prípadne chov.
Ako spoznať chorú rybu?
Dôverujte primárne svojmu úsudku, v prvej fáze teda tomu, čo vidíte. Nie vždy, ale väčšinou chorú rybu spoznáte. V prípade plného zdravia mávajú ryby zvyčajne rýchle reflexy, mykajú sa, majú neporušenú kožu a šupiny, čisté žiabre, čistý análny otvor aj močopohlavnú bradavku a iskrivo svieže, nezakalené oko.
Definícia chorôb
Choroby prechádzajú rôznymi štádiami, od štádia latentného, čo sú prvé príznaky zasiahnutia organizmu, ešte nie natoľko zjavné, cez štádium prodromálne, teda čas nechutenstva a straty reflexov, až po štádium manifestné, prejavujúce sa plným nástupom choroby. Podľa intenzity prejavov a doby trvania sa choroby rýb delia na prudké – tie trvajú len pár minút a veľmi často končia smrťou, akútne – pri nich sa príznaky dostavujú v priebehu hodín a majú rýchly priebeh, a chronické – tu choroba prebieha veľmi pomaly, trvá v rádoch mesiacov aj rokov, bez toho, aby sa prejavovala agresívne.
Detailné delenie chorôb a najčastejšie z nich
Konkrétnejšie delíme choroby na virózy, bakteriózy, mykózy, protistózy a parazitózy. Veľmi často jedna vyvoláva druhú.
Virémia kaprov:
Ako názov napovedá, toto na jar sa objavujúce vírusové ochorenie postihuje prevažne kapry. Ak zaregistrujete tieto ryby, ako sa hromadia pri brehu a strácajú reflexy, mali by ste byť na pozore. Toto zákerné ochorenie môže mať na svedomí aj celú obsádku. Takto choré ryby sú nafúknuté, majú vypúlené oči, odstávajúce šupiny, často aj krvácaniny na žiabrach a koži, neraz doplnené o výhrez konečníka a prekrvenie močopohlavnej bradavky.
Kaporová herpesviróza:
Herpesvírus CyHV-1, CyHV-2, spôsobujúci toto vírusové ochorenie, najčastejšie postihuje kapra obyčajného, kapry KOI a nezriedka aj karasy striebristé. Aj v tomto prípade sa ryby hromadia pri brehoch a sú apatické, alebo naopak veľmi hyperaktívne. Herpesvírus môže, rovnako ako virémia, zlikvidovať kompletnú obsádku. Prejavuje sa slizom na koži a žiabrach, svetlým alebo naopak červeným sfarbením kože, zapadnutými očami, anemickými žiabrami a krvavými fľakmi na koži a plutvách.
Erytrodermatitída
Ide o bakteriózu, ktorá postihuje najčastejšie kapry, karasy, pleskáče a šťuky. Takto postihnuté ryby sa zhromažďujú v zarastených častiach rybníka, vyznačujú sa tmavým sfarbením a neprijímaním potravy. Na tele rýb sa pri erytrodermatitíde objavujú zápalové ložiská, ktoré sa v neskoršom štádiu rozširujú a odhaľujú svalovinu.
Furunkulóza lososovitých
Toto ochorenie postihuje prevažne pstruhy a sivoňe. Ryby sú pri ňom apatické a strácajú prirodzené reflexy, často plávajú nekoordinovane a neprijímajú potravu. Postihnuté ryby môžu mať krvavé oči, okom neviditeľnými príznakmi sú opuch čriev a krvavé podliatiny na pečeni.
Flexibakterióza žiabier
Ďalšou z chorôb, ktorá trápi prevažne pstruhy a sivoňe, je flexibakterióza žiabier. Prejavuje sa ich opuchom, prekrvením, zvýšenou produkciou slizu a následnou nekrózou.
Bakteriálny rozpad plutiev
Kapry a ryby z čeľade lososovitých môžu byť postihnuté baktériami vyvolávajúcimi rozpad plutiev. Takto postihnuté ryby zle plávajú a majú stiahnuté plutvy s viditeľnou nekrózou, najčastejšie v oblasti chvostovej, análnej a chrbtovej.
Škvrnitosť rýb
Nepríjemným ochorením, ktorým je ohrozená široká skupina rýb, je škvrnitosť. Môžu sa s ňou stretnúť pleskáče, plotice, šťuky, zubáče, lipne aj tolstolobiky. Prejavuje sa stratou šupín a červenými fľakmi, z ktorých vznikajú bolestivé vredy.
Povrchové zaplesnenie rýb
Ide o plesňové ochorenie, ktorým môžu trpieť všetky druhy sladkovodných rýb. Objavuje sa často po mechanickom poranení, na ktorého mieste časom vznikajú biele rozširujúce sa chumáčiky. Tie napádajú ako povrch tela, tak aj jednotlivé orgány.
Ichtyosporidióza rýb
Tmavo sfarbené ryby so zväčšeným telom môžu trpieť práve týmto typom mykózy. Tá môže prejsť až do zaplesnenia tlamy a orgánov, prípadne do straty plutiev. Ak bol zasiahnutý aj mozog, ryby často plávajú na boku a mykajú sa, pri zasiahnutí plynového mechúra polehávajú po dne a pri zasiahnutí svalov trpia viditeľnými a rozsiahlymi vredmi.
Ichtyobodóza
Ide o typ protistózy postihujúcej sladkovodné druhy rýb, najmä tie bez šupín, napríklad sumce. Reč je o parazitovi, ktorý na rybe hoduje a vysáva ju. Jeho prítomnosť sa prejavuje šedomodrými okrskami na koži a plutvách a našedlými žiabrami. Takto choré ryby často hynú vo veľkom, zdanlivo na udusenie.
Ďalšie ochorenia parazitmi
Popri vyššie uvedených ochoreniach môžu sladkovodné ryby napádať celé skupiny parazitov, či už na povrchu tela alebo vo vnútri orgánov. Ryba môže slúžiť ako hostiteľ, ale rovnako aj ako medzihostiteľ. V tele rýb môžu hodovať a prežívať rôzne červy, hlísty, motolice či pásomnice.
Ako chorobám rýb predchádzať?
Rovnako ako v ľudskom svete, aj v tom rybom platí, že najdôležitejšia je prevencia. Základom je teda udržiavanie čistoty sádok, kvalitné kŕmenie, včasné nasadenie medikácie, karanténa chorých kusov a pravidelné kontroly. Ak ste rybár amatér, máte v prevencii obmedzené možnosti. Aj vy však môžete voliť kvalitné krmivo a kvalitné pomôcky umožňujúce šetrný lov, napríklad podberák alebo podložku. Mnohokrát je totiž pôvodcom špecifických chorôb práve mechanické poškodenie kože a rôzne odreniny. To, čo môžete urobiť vždy, je na to, že s rybami niečo nie je v poriadku, upozorniť.
