Najviac nájde svoje opodstatnenie plávajúce boilies na revíroch, kde je bahnité dno. Klasické potápavé boilie zapadne do vrstvy bahna a ryby o ňom ani nevedia. Neraz som vytiahol udicu s potápavým boilie, ktoré už vôbec nevoňalo alebo dokonca smrdelo bahnom. To sú presne tie situácie, keď pop-up boilie používam. Tiež v trávach by som sa ho vôbec nebál použiť. Ďalšia osvedčená metóda je tzv. zostava „na panáčika“.
To je kombinácia potápavého a plávajúceho boilie. Najväčšou výhodou tohto systému je jeho vyváženosť. Ryby nadväzec oveľa lepšie vo vode nasajú. Dĺžka pop up nad dnom je pre mňa tiež dôležitá. Na nadväzec pripevním brok, aby boilie bolo približne 5 centimetrov nad dnom. To je pre mňa ideálny stav, aby nebol nadväzec príliš nápadný a kapry neodradil. Minulý rok som chytal na Orlíku. Bolo leto a panovali obrovské horúčavy. Ryby veľmi nebrali a práve plávajúce boilie ma vytiahlo z bryndy. Okrem jedného záberu „na panáčika“ prišli všetky zábery na pop up. Takže za mňa rozhodne ÁNO.
Budem rád, keď si článok prečíta čo najväčší počet slušných rybárov a podelí sa o svoje úlovky a zážitky s pop up. Chyť a pusť.
