Ako si so mnou robila jeseň, čo chcela
Maďarská zväzovka
Po veľmi úspešnom lete, keď som zažil niekoľko krásnych dní a nocí so zovretým prútom v ruke, prišiel bolestivý zlom. Dostávam ponuku vyraziť na prvú 10-dňovú zahraničnú výpravu. Po krátkej konzultácii s mamou je všetko rozhodnuté, školská lavica vymenená za bivak. Takmer nič o tejto vode neviem, dostávam nejaké základné informácie, ako reagujú ryby, a aj jednu podstatnú vec, na ktorú musíme dávať zvlášť pozor, je krádež vybavenia zo strany miestnych rómskych obyvateľov. Po troch dňoch neustálych príprav sedím v aute s dlhoročnými kamarátmi a uháňame 600 km smer Maďarsko. Po náročnom dni zaspávam aj na pár minút na sedačke auta. Prebúdzam sa vo chvíli, keď schádzame z cesty a prichádzame k vode, kde prečkáme noc a skoro ráno vyrazíme do mesta po povolenky.
Po zakúpení povoleniek prichádza čas na rozhodnutie, kde vlastne budeme chytať. Obe vody, ktoré sa nám ponúkajú k dispozícii, sú približne rovnako veľké. Jediný rozdiel je asi v tom, že jedna je oveľa viac zarastená vodnou trávou, na oboch sa neustále ťaží piesok. Rozhodnutie padlo na relatívne ťažšiu vodu, ktorá je z veľkej časti zarastená trávou a chalani o nej vedia oveľa menej informácií. Vyberáme staršiu časť jazera a na to aj ja možno doplácam. Predo mnou sa rozprestiera veľká časť jazera, na echolote vidím jednu lavicu vedľa druhej. Takúto situáciu neviem riešiť, a preto mi s výberom pomáha kolega Pepa. Umiestňujeme jednu bójku na obrovskú „muldu“, na ktorej je 3,5 metra vody. Jeden z prútov umiestňujem priamo na pätu pod túto muldu. Druhý prút kladiem do plavebnej dráhy lode na voľnú plochu, kde je hĺbka 7,8 m.
Staviame tábor a užívame si slobodu. Prichádza noc a s ňou aj zabezpečenie celého tábora a pre mňa veľká neistota, ako všetko bude prebiehať. V noci sa prihnala búrka sprevádzaná silným dažďom a vetrom. Druhú noc prichádza Pepov prvý kontaktný kapor okolo 70 cm. Dni plynú jeden za druhým a ani ďalší záber neprichádza. Konečne mi prichádza záber, je to pekná plynulá jazda. Po záseku sa mi ryba javí veľmi pekne, až do chvíle, keď cítim tuhé miesto. V tej chvíli už sedím v člne a ideme všetko zachrániť, žiaľ ryba už tam nie je. Ďalší deň mi prichádza ďalší záber, keď zdolávam malinkého kapra, avšak prvého v zahraničí. Do konca výpravy zostáva stále dosť času. Tri noci pred odchodom sa to rozbieha Pepovi a ten zdoláva vysnívaného metrového amura a k tomu ešte niekoľko slušných kaprov. Bohužiaľ mne už záber neprichádza a s pieskovňou sa lúčim so zmiešanými pocitmi.
Carp Maraton Ostrov nad Oslavou
Ďalšia výprava je naplánovaná o 14 dní a tentoraz na Carp Maraton v Ostrove nad Oslavou. Po úvodnom žrebovaní, kde sa rozhoduje o veľa, je s nami zle. Vyžrebujem plytké miesto, kde ani pod vodnou hladinou nie je nič zaujímavé, nevzdávame to, prišli sme bojovať. Sme dohodnutí, ako chceme chytať a ako rozmiestnime prúty. Prvú noc prichádza záber od bodovanej ryby, ale od rozhodcov vieme, že pri hrádzi sa chytá pomerne dosť rýb, a to nepridáva na pokoji. Každú noc dostávame iba jeden záber a to vo finále stačí len na 8. miesto so 4 rybami. Bohužiaľ ani táto výprava neskončila podľa predstáv. Na pretekoch som prispel k úspechu iba dvoma rybami o veľkosti 62 cm a 73 cm.
Ostrov nad Oslavou
Je predo mnou posledná tohtoročná výprava a opäť sa bude konať v Ostrove nad Oslavou. Vzhľadom na panujúce podmienky to bude jednoduchšie. Na priehradu v Ostrove nad Oslavou prichádzame pred zotmením vo štvrtok večer. Kupujeme rybárske lístky a čo najrýchlejšie premiestňujeme veci na lovné miesto. Ako prvé staviam bivak, do ktorého som bez ľútosti nahádzal všetky veci. Rýchlo som sa snažil nájsť vo vode miesta. Prvé miesto bolo pri protiľahlom brehu, kde sa mierne zvažoval breh a z 2 m to padlo až na 4,5 m. Tyčovú bójku som umiestnil do 2 m. Miesto sa mi javilo ako veľmi dobré, podklad dna bol tvrdý, zjavne kamenité dno. Druhú bójku som umiestnil do hĺbky 7 m, kde bol mierny nános bahna, a tretiu bójku som umiestnil neďaleko brehu, kde som od kamaráta vedel o peknej hrane. Prúty som viazal už po tme. K prvej bójke som položil kombinovaný nadväzec a namiesto olova som použil kameň v gumičke. Miesto som mierne prehodil niekoľkými guličkami boilies a pár hrsťami peliet.
K druhej bójke, kde bol nános blata, som naservíroval menšie množstvo partiklu s cieľom, aby mi biela ryba vyčistila miesto. K montáži som prihodili niekoľko kúskov krájaného boilies. Tretiu bójku som prehodil iba väčším množstvom boilies. Noc sa javila veľmi slušne, ale záber bohužiaľ neprišiel. Skoro ráno som previezol prúty, uvaril teplú kávičku a začal sledovať aktivitu na hladine. Popoludní prichádza kolegov záber od menšieho, ale bojovného kapra. Ani neviem, ako sa deň rýchlo prehupol a bol tu zas večer. V noci dostávam záber od malého kapríka, ktorý nepresahuje 60 cm. Kapra som nevyťahoval ani na breh, iba som ho odháčil v podbieraku. Rýchlo previezť prút a späť do vyhriateho spacáku. Bohužiaľ do rána už záber neprichádza. Ráno chystám veci na prevezenie, všetko mi trvá veľmi dlho, so všetkým si dávam veľkú prácu a nechcem nič podceniť. Boilies som orezal, aby som ho maximálne zatraktívnil. Namáčam v dipe a môžem prevážať. Na noc prevážam iba jeden prút. Už keď sa kolega vracia z vyvážky, tvorí sa ľadový povlak na našom vybavení. Noc bude veľmi studená. Ráno sa prebúdzame do veľmi mrazivého dňa. Kolega dostáva ďalší záber opäť od malého kapra. Previezame nejaké prúty, ktoré chceme pre istotu skontrolovať. Do odchodu mi žiadny záber bohužiaľ neprichádza. Veľmi sklamaný, premrznutý sa teším domov. Bola to veľmi smolná jeseň a ťažká, keď som nedokázal komunikovať s rybou.
