Prvý večer ma na ryby vytiahol kolega
Prvý večer ma na ryby vytiahol kolega z bývalej práce. A to len vďaka tomu, že nachytal nástražky. Podvečer začal celkom sľubne. Po umiestnení nástražných rýb na miesta sme si sadli a čakali, čo príde. Prvý záber prišiel do pol hodiny. Malý sumec udrel do veľkého karasa. Teda skôr len tak ochutnával alebo nás chcel naštvať a pripraviť nás o rybičky. Bohužiaľ sa situácia ešte dvakrát zopakovala. Malé sumce mali chuť a nám pomaly, ale isto ubúdali živé ryby. Našťastie nám svätý Peter prial a tesne pred polnocou sa jedno mača trafilo tak, ako sa má. Po krátkom súboji sa na nás pozeral sumček okolo deväťdesiatky. Vyháčkovať a už plával späť.
Druhý večer som vyrazil s otcom
Ďalší večer som vyrazil s otcom, ktorý ma k rybárčeniu priviedol. Ďakujem mu, že mal so mnou tú trpezlivosť a naučil ma to. Teraz už skôr učím ja jeho. Cielene by si otec sám na sumce netrúfol. Ako tvrdí, už nie je najmladší a tiež má strach, že by ho ryba stiahla do vody. Tomu by som aj veril, keď ho na jar takmer stiahol pleskáč, zaseknutý za chvost. Noc bola podstatne pokojnejšia než tá predchádzajúca. Na mieste sa celý večer ukazovali akurát tak kapre. A poviem vám, žiadne bábätká to neboli. Tým lepším by som tipol aj desať kíl. Jedinou zaujímavosťou bol bobor, ktorý sa nás zľakol a tresol chvostom o hladinu. A to tak, že otec takmer spadol zo stoličky. Pred polnocou sa utíšil vietor, ktorý zľahka pofukoval celú noc, a vyšiel mesiac. Idylka, ani jednému z nás nevadilo, že sme odchádzali bez záberu.
Osudová tretia noc
Posledný deň som v kostiach cítil, že k tej vode jednoducho musím. Hneď po práci som si nachystal veci. Čln a prúty som hodil do auta a šiel som si nakopať nejaké dážďovky, nech mám na čo chytať. Podľa predpovede malo okolo piatej prestať pršať. Tak som vyrazil nachytať nástražky. Zišiel som pod mlyn. Síce mi prvú polhodinu pršalo, ale to nevadilo. Skôr naopak, kým pršalo, tak mi brali celkom slušné jelce. Počas ďalšej polhodiny som mal štyri jalce okolo tridsiatky a mohol som vyraziť na fúzačov.
Po príchode som videl, že je moje miesto voľné, takže som mohol ísť do auta po veci. Pri vyťahovaní vecí som zistil, že som si nechal doma pádla. Z pôvodného plánu preto nezostalo vôbec nič. A po minulej skúsenosti s bahnom by mi ani nenapadlo snažiť sa dostať nástrahu na druhý breh plávaním. Umiestnil som rybky pod môj breh a čakal, čo sa bude diať. Čas ubiehal a nič sa nedialo. A tak som z batohu vytiahol vábničku a párkrát zaklopal. O chvíľu zalovil sumec a jeden z prútov sa narovnal. Za chvíľu bol pod brehom, ani som ho nevyťahoval a pustil som ho hneď vo vode. Bol to kúsok okolo metra.
„Sumec mlátil chvostom do šnúry, vymetal mi podmytý breh a onedlho sa mi ho podarilo loknúť. Po chvíľke bol môj.“

Takže som prezbrojil a hodil jalca desať metrov po prúde o konár. Do pol dvanástej sa nič nedialo, preto som znova vytiahol vábničku. Najprv sa fúzač ukázal asi tridsať metrov proti prúdu. Ešte raz som klepol a v tú istú chvíľu zalovil ďalší fúz ani nie meter od miesta, kde som vábi l. Úprimne, v tej chvíli by sa vo mne krvi nedorezal. Kým som sa stihol upokojiť, jelec, ktorého som pred chvíľou uviazal ku stromu, vyletel. V tú istú chvíľu sa otvorila voda a ryba zmizla v sumčej tlame. Zasekol som a začalo rodeo. Sumec mlátil chvostom do šnúry, vymetal mi podmytý breh a onedlho sa mi ho podarilo loknúť. Po chvíľke bol môj. Pôvodne som ho odhadoval tak okolo sto dvadsať centimetrov. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď meter ukázal krásnych sto šesťdesiat centimetrov. Parádny večer a tiež zakončenie leta.
Zavolal som známemu, čo sedel kúsok vyššie, že potrebujem fotku. Balil som prút, keď znova zalovil sumec a druhý prút sa znovu narovnal. Neveriacky som pozeral a zasekol. Bohužiaľ háčik nesedel, ako mal, a sumec mi spadol. Vôbec to nevadilo. Veď sa nadarmo nehovorí, že každý deň nie je posvítenie. Ten deň som si užil, ako už dlho nie. Na ten večer nikdy nezabudnem. Snáď sa nájde viac času a budem sa môcť šupinatým potvorkám venovať viac.
Aj vás láka nočný lov? Prečítajte si pár tipov, ako na sumce.
Nech sa prúty ohýbajú.
Marťas