V tohtoročnom roku som sa na ryby dostal až v polovici apríla a svoje prúty som namočil prvýkrát v Maďarsku na revíri Háromfa. Vzhľadom na to, že táto výprava bola dohodnutá už pred Vianocami, bolo dosť času zistiť od kolegov čo, ako, kedy, kde a na čo… Čas letel ako voda, marec už dávno za mnou a ja stojím v predajni a stále neviem, čím by som tie moje milované kapríky prekabátil. Na Jardovu radu beriem 5 kg jahody od Krásy, jeho All Amino Nutric a k tomu plavky, pribalil som Gangstera G2 a moju favorizovanú kalmáru od Mika a k tomu nejaký ten tigrí orech J.
Odchod sa blížil a nervozita stúpala, dúfal som, že im moje pochúťky musia chutiť, inak som vybavený. Deň D je tu a my naložení na prasknutie vyrážame na cestu. Asi po deviatich hodinách jazdy stojíme na brehu Háromfy. Konečne môžem uvidieť túto vodu, o ktorej každý básnil. Lenže moje prvé dojmy ma trochu zaskočili. Tam trčí konár, tam pláva ostrov, a lekien bolo menej, než som očakával. Čo sa dalo robiť, som mladý, tak sa s tým snáď popasujem. Namotávam na navijaky šokovú šnúru, staviam stojan, bivak a ostatné veci, aby som stihol zaviezť ešte do večera. Tábor postavený, boilies už viselo napichnuté na nadväzcoch s háčikom longshank č. 4 spolu s mountsnagerom a tešilo sa, až sa doň zahryzne môj prvý maďarský kapor. Montáže som umiestnil cca 70 metrov od brehu a ďalej od seba, aby som využil dosť voľného priestoru, ktorý sa mi ponúkal. K prvej montáži som hodil gangstera a trochu tigrieho orecha, k druhej tak pol kila Krásy preliatej spomínaným All Amino Nutricom.
V noci nič, druhý deň popoludní prevážam montáže. Celý deň zase nič a tak sa to opakuje aj nasledujúci deň. Až tretiu noc ma budí zvuk môjho hlásiča, celý natešený bežím k prútu, kde visela Krása, nasadám do člna a idem za prvým kapríkom. Robím pár nočných fotiek, ani rybu nevážim, aby som ju rýchlo pustil späť do svojho živlu, môj odhad bol tak 6 kg. Popoludní fúkal mierny vietor, keď zrazu.. opäť.. zvuk môjho hlásiča. Znova do člna a za rybou, tentoraz už je to kaprík lysec okolo desiatich kíl. Nasledujúce dva dni mám pravidelne po zábere v noci a popoludní, vždy na jahodu a raz na Gangstera.
Piaty deň popoludní sedíme na brehu, debatujeme s kolegom o úlovkoch, keď zrazu mám opatrný záber, jemne prisekávam a nasadáme do člna. Kapor sa so mnou ani tak nebíjal, došli sme k nemu, rozbehol sa pred nami trs lekien a do podberáka mi vkĺzol krásny kapor. Celú cestu na breh z neho mám radosť a môj prvý odhad je, že to bude ryba cez 15 kíl. Po zvážení zisťujem, že som sa skoro trafil, rovných 14,5 kg čistej váhy, nádherne sfarbený maďarský lysec v plnej svojej sile. Pár fotiek a rýchlo s ním do vody. Večer prišiel znova záber, tentoraz od menšieho kapríka. Tiež som počul, že tu pár ľudí malo problémy so sumečekom, ale moja jahoda mu našťastie nechutila.
Ráno nastalo balenie vecí, pretože sme sa sťahovali na druhú stranu. Nahádzať množstvo vecí do auta a dostať sa na druhú stranu nám zabralo polovicu dňa, večer zavážame svoje montáže na miesta a ja opäť rozkrmujem svoje miestečko jahodou a čakám, čakám a čakám.. Táto zmena miesta nebola veľmi pozitívna a kapre prestali so mnou komunikovať. Zato večer sa prirútil prvý sumeček, z ktorého som nemal radosť, pretože som musel v noci zas kvôli nemu prevážať. Posledný deň popoludní prichádza záber na gangstera z miesta skoro pri druhom brehu, doplával som k miestu, kapra bezpečne podobrál, a na brehu sa s ním odfotil a rozlúčil sa s posledným kaprom z Háromfy.
Sbalili sme s kolegom svoje veci, naložili späť do auta, rozlúčili sa s revírom aj s príjemným správcom a vyrazili na cestu domov. Bola to moja prvá zahraničná skúsenosť, za čo vďačím Josefovi, že som s ním mohol ísť. A veľká vďaka patrí aj Jardovi Kučerovi za jeho radu na nezaplatenie.
S pozdravom
Pre Chyť a pusť Jakub Sláma
