Preteky v Maďarsku Imperial Baits - Václav Porada

Mesiac pred preteky sme s Mírom trávili hodiny na telefóne a vymýšľali taktiku, ako sa na preteky pripravíme, koľko čoho vlastne vezmeme. Povedali sme si, že radšej vezmeme viac kŕmenia, že keď ho nespotrebujeme, vždy ho môžeme priviezť späť. Tak sme tri týždne dopredu začali pripravovať kŕmenie. Chceli sme pripraviť 80 kg boilies, 40 kg peliet  s red halibutmi, 6 kg tigrieho orecha a 150 kg partiklu. Míra stihol uvaliť 60 kg boilies, uvalil svoju perfektnú chobotnicu, ktorá sa nám všade perfektne osvedčila, ďalej losos-krill a slivku s robin redom. Všetky suché prísady sme nakúpili u Chyť a pusť, kde často nakupujem.

 

S Jardom Kučerom som konzultoval týždeň pred pretekmi čo a ako, pretože Jarda má s kaprárinou aj pretekaním veľké skúsenosti. Jarda ma oslovil, či by sme nechceli chytať pod jeho zastúpením a ja som prikývol, že mi to problém nerobí. Vyfasoval som od Jardu všetko oblečenie s jeho značkou a aj som dostal kŕmenie na rýchle chytanie. Jardov prístup bol fakt profesionálny a naďalej hodlám chytať pod jeho značkou, pretože ako som už uviedol, jeho profesionálny prístup je na mieste. Jarda na nás vsadil, aj keď to boli naše prvé preteky, a veril, že nejakú peknú rybu ulovíme a urobíme pekné fotky.

 

Dátum odchodu nastal, išlo o sobotu večer 23. júna. Míra dorazil ku mne 23. júna o 20:00. Naložili sme zvyšok vecí do nášho prívesu a dali sme si na cestu výdatnú večeru. O 22:30 vyrážame smer Kaposvár, pretože po tretej rannej hodine máme za Bratislavou zraz s ďalšou partiou, ktorá vyráža z Třinca. O 8:15 sme na mieste. Zázemie je na krásnom statku kúsok od Desedy. Keď dorazia všetky tímy, konzultujeme s Alexandrom, ako všetko bude prebiehať. Po obede vyrážame autobusmi na námestie v Kaposvári, kde bude prebiehať žrebovanie, v akom poradí budú tímy žrebovať. Na pódiu je vyskladaných 69 vedier a každé obsahuje číslo od 1-69. Prichádza rad na nás a razíme si cestu k pódiu a vyberáme vedro, keď ho otvoríme, nie sme veľmi potešení, pretože sme si vytiahli vedro s poradovým číslom 57 zo 69. Nevešiame hlavu a vraciame sa späť na ranč, kde bude o dve hodiny prebiehať žrebovanie miest. Nastáva čas žrebovania, je pred nami mapa revíru s vyznačenými miestami.

 

Prichádza čas žrebovania, skoro všetky TOP miesta boli vyžrebované. Žrebovania som sa chopil ja a siaham do vedra a držím tri loptičky, tak vyberám jednu s číslom 35. Ide o miesto s hĺbkou 1-4 m kúsok od hrádze v sektore C a máme chvíľu na rozmyslenie, či budeme žrebovať ešte raz alebo si miesto necháme. Rozhodujeme sa, že by bol asi risk žrebovať ešte raz, aj keď Míra má nutkanie to skúsiť, ale ja sa toho bojím, pretože vo vedre sa nachádzajú ešte dve miesta, kde je hĺbka iba 70 cm a vzhľadom na počasie tam bude voda ako káva. Miesto si teda nechávame. Po žrebovaní nám bola naservírovaná večera, dali sme si veľmi príjemnú sprchu a potom sme vytiahli plachtu a spacáky a ustlali sme si na lúke priamo vedľa auta. Ráno o 6 hodine vstávam, idem si dať kávu a Míra vzápätí vstáva tiež. Po rannej hygiene sa vydávame na naše miesto. Miesto sme si už večer pred večerou radšej obhliadli, aby sme vedeli, čo nás čaká.

 

O 8 hodine ráno sme na mieste a o 12 hodine zaznie výstrel a preteky budú zahájené. Začíname vykladať, vyberáme veci a hneď ich rozmiestňujeme na svoje miesta. Potom začíname veci rozbaľovať a stavať tábor. Rozhodujeme sa, koľko rozmiestnime bójok na vodu a konečné stanovisko sú tri. K jednej bójke skúsime sladké, k druhej mäso a k tretej iba kukuricu a tigrí orech. Odbíja 12 hodina a počujeme výstrel, ktorý zahajuje preteky. Skáčeme do člna, púšťame echolot, so sebou berieme zatiaľ len bójky. Za pol hodinky máme bójky na mieste a vraciame sa po pripravené kŕmenie a následne zakrmujeme a zavážame nástrahy.

 

Na prvý prút padla voľba dve 16 mm guličky našej slivky, druhý prút chobotnica, tretí G2 od Mikbaits a štvrtý prút ananás plávka od Mika a dva tigrie orechy. Máme zavezené a zakŕmené a púšťame sa do stavania tábora. O piatej hodine máme všetko hotové a začíname debatovať pri káve. Obloha sa nám začína zaťahovať a spúšťa sa dážď. Je vidieť, ako sa voda odparuje, echolot nám ukazoval teplotu vody 29 stupňov, čo nám robí dosť veľké starosti, aby ryby mali chuť do jedla. Dážď v noci ustáva a vyzerá to, že nás čaká celkom pekné počasie. V pondelok a cez noc sme úspešní neboli a prebúdzame sa do utorkového rána.

Po rannej káve a raňajkách vyrážame na vodu a prikrmujeme všetky tri bójky. Okolo bójok sa začínajú ukazovať ryby a popoludní prichádza zhruba z 200 m prvá jazda. Míra zasekáva, nasadzuje si vestu a vyráža na vodu. Mám radosť z prvého záberu a práve sú u nás rozhodcovia kvôli váženiu. Podľa boja si myslím, že ryba by mohla mať nad 5 kg a potom by bola bodovaná. Míra rybu podoberá a krúti hlavou. Záber prišiel na dve 20 mm guličky chobotnice, ale pri vážení nám váha ukazuje 4,20 kg. Míra hneď prút s rovnakou návnadou zaváža a ja dostávam od rozhodcov prvé štatistiky.

 

Zatiaľ chytilo bodované ryby iba 20 tímov, tak nevešiame hlavu. Prvý je tím, ktorý je oproti nám, ale na rozdiel od nás majú vo vode potopené stromy a jednu hranu. My sme našli iba jedinú dieru, inak na 200 m je hĺbka od 3,2 m do 3,9 m. Takže žiadna hrana, prekážka, proste nič. Hovoríme si, možno začnú chodiť zábery dnes v noci. Konečná naša štatistika za utorok je jedna nebodovaná ryba. V stredu ráno hovoríme, že bójku so sladkým zrušíme a posunieme ju o 100 m ďalej, kde sme našli miesto, kde sa ryby zdržiavajú.

 

Zavážame tam prút a ja vsádzam opäť na jednu guličku s jednou polkou G2 a druhý prút dávam jednu 20 mm guličku Losos-krill s G2 popkou. O pol tretej odchádzam do 500 m vzdialeného kiosku po nejaké pivko na osvieženie s maďarským kolegom Adamom, ktorý vie perfektne po anglicky a ten mi hovorí, že majú jednu bodovanú rybu 6 kg a sedia hneď vedľa nás. Adam robí testera pre Starbaits a keď mi hovorí, aké majú podmienky, tak len vyvaľujem oči. Po 25 minútach sa vraciame a vidíme Míru, ako sa smeje a vedľa neho je Adamov kolega. Novo zakŕmená bójka slávi úspech a Míra o pol štvrtej zasekáva prvého krásneho kapra 10,20 kg. Záber prišiel na G2 od Mika.

 

Máme obrovskú radosť, je veľké teplo, teplomer v aute ukazuje 35 stupňov, tak sa osviežujeme studeným pivkom. Slniečko zalieza a je po 8 hodine a my sedíme a debatujeme. O pol 9 prichádza ďalšia jazda opäť na G2, tak bežím a zasekávam. Určite ide o bodovanú rybu, ale tipujem, že nejde o rybu cez 10 kg. Bez problémov, v kľude a pohode zdolávam rybu z brehu, Míra rybu v kľude podoberá. Ďalšia bodovaná ryba a na našich tvárach je úsmev. Rybu vážime a po odčítaní vreca nám váha ukazuje 8,50 kg. Dávam kapra do vreca.

 

Tím, ktorý sedí na druhú stranu od nás bližšie k hrádzi, dáva bójku za našu, odkiaľ nám prichádzajú zábery, a ja sa začínam rozčuľovať a volám rozhodcov. Tím dáva bójku priamo do nášho sektora!!! Potom jazdí vedľajší tím každú hodinu na vodu a jazdí okolo našej bójky a stále kŕmi. Rozhodcovia idú problém vyriešiť, ale vedľajší tím rozhodcov nepočúva. Cez noc nám už opäť ďalší záber neprichádza, ráno opäť vstávame a prichádza váženie druhej ryby. Po prvom 10 kg kaprovi ukazuje váha pri druhom kaprovi rovných 8 kg. Takže sme strašne zvedaví, až popoludní dostaneme štatistiky a koľkí budeme.

 

Ja to tipujem, že by sme mohli byť s 18 kg cca na 15. mieste. Okolo 18 hodiny k nám dorazia štatistiky a hľadáme názov nášho tímu a ten sa s naším prekvapením nachádza na 20. pozícii. Do prvej desiatky nám chýba cca 10 g. Máme obrovskú radosť. Cez deň nám žiadny záber neprichádza, až okolo 8 hodiny večer sa ozýva opäť ten istý hlásič a padák a hovorím si do kelu, Míra zasekáva a hovorí, to je určite pleskáč. Ide o 35 cm pleskáča, ktorý si chcel pochutnať na dvoch 24 mm guličkách G2. A na montáži sa skôr obesil. Pravá bójka, ktorá bola určená predovšetkým na lov amurov, stále nič a Míra hovorí, čo keby sme ju zrušili a skúsili nájsť vhodnejšie miesto. Súhlasím a bójku aj prút prevážame a miesto ešte večer zakrmujeme.

 

Pri ostatných bójkach nám echolot ukazuje množstvo rýb, tyčové bójky sa hýbu sem a tam a my hovoríme, prečo nám sakra nechodia zábery. Obaja vieme príčinu, jedinú bójku, odkiaľ prišli pekné ryby, nám plaší vedľajší tím svojím každohodinovým zakrmovaním a jazdením okolo našej bójky!!! Druhá a asi tá najväčšia príčina je počasie, echolot ukazuje teplotu vody 29 stupňov a to neveští nič dobré. V piatok ráno nám opäť prichádza záber od pleskáča. Popoludní nám opäť rozhodca prináša štatistiky a nachádzame sa na 25. mieste a pozeráme, že tímu 30, ktorí sedia v krásnej zátoke, prišlo 5 záberov od amurov. Tím mal šťastie a nabehli im amury na kŕmne miesto. Tím sa pokúšal o amury rovnako ako my, ale po prvom zábere od amura si častým dokrmovaním amury na mieste udržal. Nám bohužiaľ z nášho miesta žiadny záber od amurov neprišiel. V sobotu ráno o 7:00 zaznie výstrel, ktorý signalizuje ukončenie preteku. 

Rozhodcovia bohužiaľ s vedľajším tímom nič neurobili a ten nám proste zničil perfektné miesto a aj tak skončil bez ryby. Dávame sa do balenia a keď máme zbalené, prechádzame na ranč, kde prebehne o 12:00 vyhlásenie. Najväčší chytený kapor, ktorého ulovil tím Imperial baits CZ, vážil 14,6 kg a najťažšia ryba preteku bol amur 15 kg. Organizátori sú sklamaní, že nám neprialo počasie a že sa nenachytali trofejné kusy. Náš konečný výsledok je 32. miesto zo 70 tímov. Prvý tím víťazí s 12 rybami, ale pre upresnenie z 12 chytených rýb tím ulovil 9 amurov a celkovo ulovil ryby o hmotnosti cca 120 kg.

 

Organizátori podľa prekladu Alexandra sú sklamaní počasím, ktoré znemožnilo nachytať viac pekných rýb. Preteky sú ukončené, my si pri obede rozprávame s českými tímami. Po obede sa dávame na dlhú cestu domov. Máme pred sebou 700 km. Hanbu sme na pretekoch určite neurobili a skončili sme celkovo na 32. mieste s dvomi bodovanými rybami o celkovej hmotnosti 18 kg. Určite budeme preteky navštevovať naďalej, pretože nám to prinieslo ďalšie nové skúsenosti do nášho kaprárčenia. Nakoniec by som chcel poďakovať Jardovi Kučerovi. Jeho rady nám veľmi pomohli a nebyť jeho, tak sme mohli pokojne na pretekoch vyhorieť bez ryby.