Zhodnotenie roku 2009 - Jirka Voříšek

 

Dobrý deň, priatelia,

 

je január 2010 a konečne nastal pokoj, keď je čas trochu sa obzrieť späť a prebrať uplynulú ryb. sezónu., keď som sa snažil loviť kapry na boilies na rôznych revíroch v ČR, tiež som číhal na sumce a šťuky alebo som jednoducho len išiel k vode za kamarátmi na krátke návštevy a pozoroval, bez toho aby som so sebou vozil cajk, pretože ako to už v dnešnej uponáhľanej dobe normálne chodí, nebolo vždy na ryby dostatok času aj preto, že som bol nie svojou vinou nútený 2 x zmeniť zamestnanie a ťažko môžem hneď po nástupe na nové miesto chcieť okamžite dovolenku na ryby.

 

Napriek týmto ťažkostiam som však strávil v auguste pár dní na revíri Vltava 21-22, kde som sa snažil chytať kapry na svoje boilies, čo sa ukázalo ako zlá voľba, pretože po zakŕmení a štyroch dňoch čakania na záber, keď už by mohli začať „jazdiť“, som musel svoj pobyt pri vode ukončiť a ísť domov. Po celý čas mi neprišiel záber od trochu väčšej ryby. Toto sa však nedalo povedať o kamarátoch, ktorí lovili asi 150 metrov odo mňa, chytali na komerčné hotovky a zábery im prichádzali celkom pravidelne aj od rýb do 65 cm. Rovnako rybári, ktorí lovili na fúkačky s kŕmidlom, sa na brehu nijako nenudili, ale nedostali sa s veľkosťou ryby cez 50 cm.

 

 

Pri ďalšom výlete na rovnaký revír, kde je mimochodom povolený 24 hod. lov, som si zaumienil, že budem loviť sumce a kapry. Nástražné rybičky som nijako neriešil s tým, že si ich chytím na mieste. Na kapry som si vzal so sebou 5 kg gulí. Po svojom príchode na miesto a zakŕmení lovného fleku som nahodil jeden prút na kapra s boiliesovou montážou a začal pripravovať prút na sumíka. Keď som mal všetko riadne pripravené, prišiel ku mne vedľa loviaci rybár a hovoril, že kapry neberú, gule nechcú, kŕmidlo tam leží ako kravský chvost. Ja som mu na to odvetil ešte v pevnej viere, že mne ryby brať budú, že predsa by som k vode naprázdno nejazdil, a ešte som to s ľadovou tvárou rozštiepil, keď som mu povedal, že mne na začiatok stačí ryba okolo 70 cm a potom sa uvidí. Potom som rozbalil feeder a začal chytať nástražnú rybičku. Cca po 5 hodinách snaženia som začal tušiť, že tvrdenie toho kolegu asi niečo do seba má, pretože ani ja a ani nikto iný na brehu nič nechytil a ani tú vytúženú rybičku, ktorá by neskôr mala na sto % vydráždiť k záberu toho „objednaného sumca“. Druhý deň som zvolil inú taktiku, ponechal som na zakŕmenom mieste nastražený jeden prút na boilies a zakŕmil som ešte za šera pred ranným rozvidnením pri brehu, tak 1 až 2 m od kamenného tarasu v hĺbke okolo 2 m sladkou kukuricou (bonduelle), vedomý si toho, že keď nič iné neberie, plotice a perlínky nenechávajú ráno v čase zberu túto maškrtu bez povšimnutia. Spomínaný feeder som mal už zbalený, tak som použil na lov kaprovú plaváčkovú do 40 gr so splávkom, vlasec 0,16 mm a háčik veľkosti 12. Za šupku som napichol zrnko kukurice a šup s tým. Keď sa začalo brieždiť, prišiel prvý nesmelý záber, ktorý som premárnil. Potom sa zase dlho nič nedialo, a tak som sa od nahodených prútov zdvihol a šiel variť rannú kávu.

 

 

Do reality som bol vrátený potom, čo som zaznamenal nejaký šuchot pri prútoch a potom už zvukom zbesilo sa pretáčajúcej cievky navijaka od plaváčkového prútu. Prvá myšlienka bola, hele, vzal to nejaký kaprík, čo sa potuloval okolo brehu. Po zdvihnutí prútu som hneď videl, že tam kaprík nie je, ale ani nástražná rybička, ale že je na prúte Amur a že sa nemieni nechať ľahko vytiahnuť na breh. Celé zdolávanie bolo v štýle poď von, on zase nepôjdem, a keď som mu ukázal „posteľ“, okamžite to otočil a odišiel od brehu tak 10 metrov. Takto sme sa preťahovali asi dvadsať minút a potom si dal povedať. Mal len 62 cm, ale urobil mi radosť. Potom sa po hodine situácia opakovala, akurát mal 67 cm. Do tretice všetkého dobrého prišiel záber od ďalšieho, o poznanie väčšieho amura, ktorý pre mňa nemal žiadne pochopenie, rozbehol sa popri brehu a šestnástku mi jednoducho pretrhol, aj keď brzda môjho navijaka bola otvorená na maximum. Potom som konečne chytil aj vytúženú nástražnú rybu, ktorou bol pleskáč 35 cm. Aby som ďalej zbytočne rozprávanie nenaťahoval, sumca som nevidel ani loviť, nieto aby prišiel záber, kapor sa nedostavil, ale napriek tomu som po troch dňoch odchádzal domov s pocitom z príjemného víkendu, ktorý ukončila moja priateľka a rázne mi oznámila, že má upchatý odpad v prevádzke a že nie je kto by to opravil.

 

 

7. októbra som odišiel so svojimi dvoma kamarátmi na Tovačov, na štrkovňu Anín III. Išli sme tam napriek tomu, že sme vedeli, že štrkovňa je celá zarastená riasou a že zrejme nemusíme vôbec nič chytiť. Po našom príchode k vode bolo krásne slnečno, asi 23 st. tepla a po brehu sme pobehovali v plavkách. Krásna a nádejná predpoveď počasia dávala tušiť možnosť aspoň nejakého úspechu. Po vybavení potrebných náležitostí sme sa presunuli k vode, na lúku od Anína, kde už lovili moji kamaráti. Ďalej po oboznámení sa so skutočnosťou sme boli trochu ľahko rozladení, pretože také množstvo trávy som nečakal ani v tých najčiernejších predstavách. Potom sme vybrali lovné miesta, označili ich tyčovkami a zakŕmili. Všetko na dohod od brehu. Hneď druhý deň sme dostali ďalšiu ranu, keď sa zobudil kamarát a hlásil, nejaká sviňa mi ukradla plastový kufor s bižutériou, ktorý nechal pri otvorených dverách vedľa vozidla, v ktorom na chvíľu zaspal. Potom čo sme dali hlavy dokopy, došli sme k záveru, že to muselo byť ráno v čase okolo 04.30 až 05.15 hod., inak bol stále niekto z nás vonku. Bohatší o ďalšie poznanie na úkor kamaráta sme už vonku cez noc viac nič nenechali a hneď po návrate domov sme svoje vybavenie rozšírili o akustický alarm reagujúci na pohyb. Už druhý deň po našom príchode sa mi podarilo uloviť prvého a druhého kapra na guľu a aj kamaráti mali niekoľko ťukancov. Bohužiaľ pre mňa môj prvý úspech bol aj posledný, pretože som videl ešte jeden záber od kapra 62 cm v noci a tým kapry pre mňa končili.

 

Svoj kalich horkosti si do dna dopil kamarát Láďa, ktorý bol na tejto lokalite prvýkrát a asi naposledy, poriadny záber od kapra nemal, rybu na breh nedostal, napriek tomu vďaka svojmu tvrdohlavému zakŕmovaniu lovného miesta halibut peletami v neskorších dňoch videl a hlavne počul zálovy od sumcov, o ktorých sa mu dovtedy ani nesnívalo. To kamarát Jarda dopadol podstatne lepšie. Vo vzdialenosti asi 60 m od brehu našiel malú, asi tak 1,5 m v priemere, čistú priehlbinu na dne v hĺbke okolo 5 m. Tam umiestnil tyčovku a riadne zakŕmil boiliesom s minimom partiklu. Jeho voľba sa neskôr ukázala ako správna, pretože za 6 dní nášho pobytu z nej vytiahol okolo 20 kaprov, avšak jediný, ktorý bol o poznanie väčší, mu vošiel do trávy a bol stratený. Na upresnenie sme používali doma vyrobené sušené boilies o veľkosti 30 až 40 cm. Ďalej musím uviesť, že sme nezavážali, pretože spočiatku super predpoveď počasia sa čoskoro zmenila, začalo pršať, zdvihol sa veľký bočný vietor a ku koncu týždňa bol hlásený prudký pokles teplôt a sneh, čo sa do bodky vyplnilo. Ja som na zmenu teploty zareagoval tým, že som prestal chytať kapry a začal intenzívne loviť dravce. Mojím najväčším úspechom bola šťuka 65 cm. Hoci názor vedľa loviacich rybárov bol vezmi si ju a buď rád, že niečo máš, kamarát Láďa to zhodnotil a povedal, odfotil si sa s ňou, máš na bunde logo Jardovej firmy Chyť a pusť, tak ju tam choď vrátiť, chyť väčšiu. Tak jej bola obratom daná sloboda. Predposledný a posledný deň pred odchodom som sa ešte venoval naplno lovu kaprov na boilies, bez úspechu. Jediným a tiež posledným mojím „úlovkom“ bol poštový holub.