Ako to majú ryby so zmyslami
Je nezmysel tvrdiť, že ryby nemajú vyvinuté všetky zmysly. Človek si povie: načo by im bol napríklad sluch, keď pod vodou nie je nič počuť? Omyl! Aj ryby majú všetkých päť pokope! Teda všetkých päť zmyslov. O zraku sme sa už rozprávali v našom článku Ako vidia ryby, poďme sa teda pozrieť na zúbok tým ostatným rybím zmyslom.
Čuch
Áno, aj ryba môže byť poriadny čucháč. Ich čuch samozrejme funguje inak než u nás už len preto, že sa pohybujeme v inom prostredí a všetko, nielen pachy, sa šíri vo vode inak než vo vzduchu. Plávajúci chemický pach ryba nasaje a putuje prvým hlavovým nervom rovno do mozgu. Keďže je táto cesta pomerne krátka a priama, môžu sa na tento zmysel ryby bez problémov spoľahnúť.
Na čo im je čuch vlastne dobrý? Podobne ako vás vôňa privedie v pravý čas do kuchyne, ryby pritiahne takisto k svojej potrave. Ale je ešte oveľa užitočnejší!
- Ryby sú vďaka nemu schopné dokonca detegovať nebezpečenstvo.
- Pachy slúžia tiež ako komunikačný prostriedok u rýb žijúcich v húfoch.
- V čase párenia je to kľúč k nájdeniu vhodného partnera či partnerky, čo súvisí aj s ďalšou situáciou, v ktorej je čuch veľkým pomocníkom, totiž starostlivosť o mláďatá a napr. ťahavým rybám pomáha detegovať trdlište.
Chuť
Rybia chuť je skutočne zaujímavá. Opäť je to zmysel závislý od chemických látok a procesov. Nájdeme tu podobnosť s naším vnímaním chuti. Aj ryby majú chuťové poháriky, niektoré dokonca na rovnakých miestach ako my - v ústnej dutine a na začiatku hltana, ale aj tam, kde ich ľudia nemajú, teda v žiabrových tyčinkách a na povrchu tela, predovšetkým na pyskoch, fúzikoch alebo dokonca plutvách! Na jazyku však na rozdiel od nás žiadnu chuť necítia.
Sú druhy rýb, ako napr. sumce alebo kapre, ktoré sú schopné vnímať chuť, ktorá veľmi úzko súvisí s čuchom, celým povrchom tela. Chuť však slúži výhradne na vyhľadávanie a vychutnávanie potravy, takže sa oplatí používať voňavé a chutné návnady.
Sluch
Tak ako u nás uši súvisia s rovnováhou, je to podobne aj u rýb. Zvuk sa pod vodou šíri oveľa rýchlejšie než vo vzduchu a naše uši na to nie sú prispôsobené, preto počujeme pod vodou veľmi zle, to však neplatí pre rybky. Múdri a skúsení rybári samozrejme vedia, že pri vode sa má udržiavať pokoj.
Sluch je zrejme najviac podceňovaným rybím zmyslom. Niektoré druhy dokonca dokážu zvuky nielen vnímať, ale aj vydávať. Robia to predovšetkým tak, že trú alebo klopú o seba tvrdými časťami tela. Hovorí sa tomu tzv. stridulácia.
Vedci prišli na to, že plynový mechúr, ktorý podľa súčasných domnienok má slúžiť na orientáciu vo vode, plní ešte jednu funkciu, a to ako súčasť sluchového ústrojenstva, podobne ako napríklad u nás ušný bubienok.
Hmat
Nepredstavujte si prosím, že ryba pláva a plutvičkami ohmatáva všetko, čo vidí. Dôležitým hmatovým orgánom je tzv. postranná čiara. Tá deteguje predovšetkým pohyb vody okolo ryby a pomáha orientácii hlavne v kalnej vode alebo vo väčších hĺbkach, kde je tma a na zrak sa tým pádom ryba spoliehať nemôže.
Ďalšie typy komunikácie rýb
Tak ako väčšina zvierat, aj ryby používajú reč tela. Nemajú síce toľko možností, keďže nemôžu používať končatiny a mimiku, no všeličo sa dá vyčítať prevažne z toho, ako sa daná ryba správa "v spoločnosti". Napr. záleží na tom, ako blízko okolo inej ryby pláva, ako ju míňa, ako reaguje na podnety od nej atď.
Ďalším možným spôsobom komunikácie, ktorý však nie je u všetkých druhov, sú vibrácie. Tie sú tvorené elektrickým signálom. Tieto vibrácie môžu byť vnímané dokonca dvoma spôsobmi. Buď ich možno skutočne cítiť ako vibrácie, alebo môžu byť počuť, čím vyvraciame mýtus, že ryby sú nemé!
