Boleň dravý (Aspius aspius)
Boleň dravý sa radí medzi pôvodné druhy. Jeho najväčšou zvláštnosťou je, že hoci patrí medzi kaprovité ryby, ide o dravca. V rybárskom svete predstavuje cenený úlovok. Jeho ostražitosť, nedôverčivosť a bojovnosť z neho robia úctyhodného protivníka. Zistite, ako ho prekabátiť.
Dospelé jedince sú samotári a žijú v prúdoch (mrenové a pleskáčové pásmo), najradšej majú podhatie, miesta so spätným prúdom a okolie mostných pilierov. V týchto miestach čakajú na menšie rybky stiahnuté prúdom. Kvôli zásahom človeka do vodných tokov (stavby priehrad) sa teraz bolene hojne objavujú aj v stojatých vodách, kde lovia menšie ryby tesne pod hladinou.
Boleň sa pri love orientuje zrakom a nabieha do kŕdľov menších rýb na plytčinách, naráža do nich chvostovou plutvou alebo telom, omráči ich alebo dezorientuje a potom vybranú rybku prenasleduje, kým mu neskončí v papuli. Na zimu sa sťahuje z hornej polovice vodného stĺpca do hlbších vôd.
Na lov možno úspešne použiť lov na položenú, plávanú, lov z hladiny, prívlač alebo muškárenie. Vďaka tomu, že boleň často loví pri hladine, čo je sprevádzané typickým špliechaním, ho ľahko vystopujete. Aj keď jeho výpady pôsobia zbesilo a vyzerá ako ľahká korisť, opak je pravdou.
Vo svoj prospech využite informáciu, že boleň loví v kruhoch. Medzi jednotlivými nájazdmi obopláva vždy rovnaký okruh a cestou sa skrýva vo vlnkách pri hladine. A práve tu máte dobrú šancu na záber. V riekach často číha v spätných prúdoch (tzv. vracákoch) ďalej od brehu a pod haťami.
Ako umelú nástrahu môžete použiť takmer čokoľvek s realistickým spracovaním (plandavky, rotačné trblietky). Do silného prúdu sú najlepšie špeciálne woblery na bolene s jedinečnou dynamikou (rýchle vedenie, prirodzený chod). Ak chcete živú návnadu, ulovte si rybku na mieste, kde budete boleňa chytať. Dobré šance na jeho ulovenie máte aj s muškárskym prútom na suchú alebo mokrú mušku väčších rozmerov. Čoraz populárnejším sa stáva aj lov z hladiny, ktorý sa najčastejšie praktizuje s woblermi (poppermi) alebo s obyčajným rožkom či chlebom.
Najlepšie sú ľahké prívlačové prúty s tvrdšou špičkou, ktoré sa neprehnú ani pri dlhšom vláčení. Počas prívlače veďte nástrahu naozaj rýchlo, aby ste nedali dravcovi veľa času na prezeranie a premýšľanie. Počítajte s tým, že keď zaberie, v rieke obratne využíva prúdy a na stojatých vodách ťahá do strán.
Boleň dravý – rekord na Slovensku?
Oficiálne a jednotne evidovaný celoslovenský rekord pre boleňa dravého nie je verejne dostupný. Tieto dravce však na Slovensku (napr. v Dunaji alebo veľkých vodných nádržiach) môžu dorásť do dĺžky okolo 1 metra a dosiahnuť hmotnosť cez 10 kg. V strednej Európe sú zdokumentované rekordné úlovky s hmotnosťou takmer 15 kg.
Má boleň dravý zuby?
V papuli ich nemá, ale má požerákové zuby za posledným žiabrovým oblúkom, podobne ako iné kaprovité ryby.
Boleň dravý žije vo väčších nížinných riekach, ale aj v stojatých vodách. Ide o riečnu rybu, ktorá sa kvôli stavbe vodných nádrží adaptovala na život bez prúdu, výnimočne sa objavuje aj v rybníkoch. Mladé bolene žijú v kŕdľoch a zdržiavajú sa na plytčinách a blízko brehu.
Boleň sa vyskytuje v riekach (od Labe až po Volgu), ktoré ústia do Baltského, Severného, Kaspického a Čierneho mora. Stretnete sa s ním aj v južných oblastiach Škandinávie.
Na Slovensku je boleň dravý pôvodný druh a je hojne rozšírený predovšetkým vo veľkých nížinných riekach povodia Dunaja, ako sú Dunaj, Váh, Morava, Hron a Tisa. Je tiež bežný vo väčších údolných nádržiach a priehradách.
Boleň dravý je štíhla ryba s torpédovitým telom s dĺžkou okolo 60 cm a hmotnosťou okolo 2 kg (za predpokladu, že žije v rieke), ale vďaka svojej adaptácii na život v stojatej vode môže dosahovať aj väčšie rozmery: hmotnosť cez 10 kg s dĺžkou viac než 100 cm. Šupiny sú lesklé a v lete majú modré odlesky, brucho je strieborné. Farba sa prispôsobuje prostrediu.
Prsné a brušné plutvy majú červenkastú farbu. Chrbtová plutva je vykrojená s 3 tvrdými a 8 až 9 mäkkými lúčmi, ritná plutva sa skladá z 2 až 3 tvrdých a 12 až 14 mäkkých lúčov. Ústa sú široké a zakončené silnými perami. Oko je pomerne veľké a vysoko postavené.
Bolene sa neresia v skupinách od apríla do júna. Samice kladú ikry na ploché kamene, a to vo veľkom počte (podľa veľkosti a kondície ryby) 80 000 až 500 000. Ikry sa vyvíjajú podľa teploty približne 6 až 15 dní.
Chceme atlas vylepšovať na základe spätnej väzby – podeľte sa o svoje skúsenosti – pri rozsiahlejších pripomienkach nás odporúčame kontaktovat napřímo cez e-mail.
Pridať príspevok
