Hlavátka podunajská (Hucho hucho)
Hlavátky podunajské sú dravce patriace medzi lososovité ryby. Dorastajú úctyhodnej veľkosti. Najväčšie zdokumentované úlovky u nás merajú viac ako 1 meter. Odkedy z českých riek vymizli lososy, predstavuje ulovenie hlavátky splnený, ale mnohokrát ťažko dosiahnuteľný sen.
Hlavátky podunajské žijú v stálom teritóriu, na jednom mieste sa môže vyskytovať aj viac kusov, ktoré sa vzájomne tolerujú, pokiaľ však majú dostatok potravy. Sú to nekompromisné dravce a vrcholoví predátori. K ich najobľúbenejšej koristi patria podustvy, ale aj iné menšie biele ryby (plotice, jalce).
Hlavátka podunajská sa prirodzene vyskytuje v povodí Dunaja, predovšetkým v chladných a priezračných vodách horských a podhorských riek. Na Slovensku ju môžeme nájsť najmä v riekach ako Váh, Hron, Orava, Poprad či Dunajec. Miestami sa vyskytuje aj v menších prítokoch týchto tokov, kde nachádza vhodné podmienky na život – čistú, dobre okysličenú vodu a kamenisté dno
V minulosti sa jej výskyt rozšíril aj vďaka umelému zarybňovaniu, ktoré pomáha udržiavať populáciu tejto vzácnej dravej ryby.
Lov hlavátky podunajskej je na Slovensku viazaný na špeciálne povolenie a patrí k najväčším výzvam športového rybolovu. Loví sa výlučne muškárením alebo prívlačou, pričom je zakázané používanie mŕtvych alebo živých rybiek ako nástrahy. Hlavátková sezóna pre držiteľov špeciálnych povolení trvá len krátko, zvyčajne od 1. novembra do 31. decembra (na hraničných vodách už od septembra).
Najlepší čas na lov je skoro ráno pri brieždení a večer v súmraku. Pre úspech sa odporúčajú umelé nástrahy, ako sú woblery alebo blyskáče, s minimálnou dĺžkou 15 cm.
Hlavátky sú v príjme potravy najaktívnejšie hneď po trení, ale vtedy sú chránené, a na jeseň, kedy sa vykrmujú pred zimnými mesiacmi.
Ako nástrahu použite väčšie woblery, blyskáče. Ideálny je vláčací prút s dĺžkou 2,4 až 3,2 m. V minulosti sa ako nástraha na hlavátky používal takzvaný mihuľový vrkoč, ktorý sa skladal z chumáčika napichnutých minôh čiže lariev mihuľ. Tie sú u nás dnes už chránené a nesmie sa s nimi takto nakladať.
Pri love hlavátky podunajskej sa vyzbrojte trpezlivosťou. Nie nadarmo sa jej hovorí ryba tisícky hodov. Medzi rybármi sa traduje, že pred ulovením trofejného kusu vás čaká minimálne 1 000 neúspešných náhodov.
Ako častý je výskyt hlavátky podunajskej na Slovensku?
Hlavátka podunajská sa na Slovensku vyskytuje len miestami a patrí medzi najvzácnejšie druhy našich vôd. Jej prirodzené populácie sú viazané na čisté, chladné a dobre okysličené rieky s kamenistým dnom, ako sú Váh, Hron, Orava, Poprad či Dunajec.
Aká veľká je rekordná hlavátka podunajská ulovená na Slovensku?
Na Slovensku boli zdokumentované úlovky hlavátok s dĺžkou presahujúcou 120 cm a hmotnosťou okolo 20 kg, no bežnejšie úlovky sa pohybujú medzi 70 a 100 cm. V celej Európe dorastajú hlavátky výnimočne až do 150–180 cm a vážia viac ako 25 kg.
Hlavátka je statná ryba s veľkou hlavou, pretiahnutým a štíhlym telom pokrytým drobnými šupinami. Dospelí jedinci bývajú hnedí, červenohnedí alebo ružovkastí s čiernymi bodkami a bielym alebo nažltnutým bruchom. Typickým znakom, ktorý sa objavuje u lososovitých rýb, je tuková plutvička (výstupok) na chrbte. Hlavátka má veľké oči v hornej časti hlavy.
Menšie hlavátky sa často mýlia so pstruhmi a sivoňmi. Rozdiel medzi nimi spočíva v priereze tela – hlavátka ho má okrúhly. Druhým výrazným odlišujúcim znakom je absencia farebných pruhov na plutvách.
Hlavátka podunajská sa vytiera na jar a v skupinách, ktoré sa postupne rozdelia do trojíc. Na jednu ikernačku pripadajú dvaja mliečňaky – tí zvádzajú boj o samicu. Víťaz stavia so samicou hniezdo, kde ikernačka nakladie ikry a zahrabe ich jemným pieskom. Ryby necestujú na neresiská ďaleko, vyrážajú len na krátku púť proti prúdu oproti svojmu bežnému stanovisku. U nás sa väčšinou vytierajú umelo.
Chceme atlas vylepšovať na základe spätnej väzby - podeľte sa o svoje skúsenosti - pre rozsiahlejšie pripomienky nás prosím kontaktujte kontaktovat napřímo prostredníctvom e-mailu.
Pridať príspevok
