Budem sa snažiť napísať vlastné skúsenosti z pretekov, ktoré budú pochopiteľne kladné aj záporné. A tiež aké taktiky pri pretekoch volím.
Začneme tou horšou stránkou, ktorá ma odrádza od bežného rybárčenia:
V posledných rokoch ma rybárske preteky veľmi odrádzajú. A to z mnohých dôvodov. Často sa mi stáva, že organizátor pretekov stanovuje väčší počet ľudí na konkrétnu danú lokalitu. Peniaze na prvom mieste, ako sa hovorí. Čím viac rybárov príde, tým viac zarobím. Aby som mal 10 metrov vedľa seba rybára, mi veľmi pohodové chytanie nepríde. Mne rybárčenie dodáva hlavne pohodu pri vode a vychutnanie si prírody, kde nesmie chýbať oddych od okolitého chaosu. A toto si na pretekoch málokedy vychutnám.
Nehovorím, že si nedám jedno, dve pivá. Ale aby som sa tam s prepáčením "opíjal", to mi veľmi na úrovni tiež nepríde.
Aké typy pretekov som si obľúbil:
V poslednom čase chodím na väčšie vody, kde sa preteky konajú dlhšie ako 24 hodín. Posledné preteky, na ktorých som bol, boli organizované na 3 dni. Voda mala rozlohu 200 ha. Miesta sú tak pekne rozdelené do sektorov a máme svoje súkromie. Hlavne sa nám nikto nemotá medzi prútmi a silónmi, čo veľmi oceňujem. Na každý sektor je určený rozhodca, takže nám nevzniká žiadny chaos, aby rozhodca nestíhal zapisovať dané úlovky.
Ako kŕmenie volím vždy to, ktoré mám odskúšané a ktoré mi najviac funguje. Nestalo sa mi, aby som niekedy na pretekoch skúšal nové návnady, ktoré som ešte nemal čas vyskúšať. Na pretekoch sa predsa snažíme vyhrať a volíme tak to, čo nám funguje. Napríklad: nadväzce, háčiky, kŕmenie a pod. Takú taktiku volím vždy, keď danú lokalitu poznám a kde som už aj chytal. Málokedy chodievam na preteky, kde som ešte nechytal a nevyskúšal si moje odskúšané návnady. Preteky bývajú tiež veľmi o šťastí. Hlavne v prvej časti pretekov, kde si vyberáme alebo losujeme naše lovné miesto. Tu je práve základ úspechu, na pretekoch je vždy na vylosovanom mieste. Keď na pretekoch vylosujeme miesto, kde sa nenachádzajú žiadne lavice alebo prekážky, ktoré ryby majú v obľube, tak je to ťažký boj o umiestnenie. Niekedy sa proste na určitých miestach ryba nenachádza.
Záleží tiež, v akom období sa preteky konajú. V júli alebo júni, keď máme najteplejšie mesiace, volím plytčinu. To je rokmi odskúšaná voľba, ktorá mi v lete počas horúcich dní často vychádza. Keď sa naopak ochladí, volím hlbšie miesta. Najlepšie miesta sú sektory, kde máme na výber z dvoch variantov.
Keď danú lokalitu nepoznám a ešte som nemal tú česť tu rybárčiť. Hĺbky vyberám rovnaké všade, tie fungujú na každej vode rovnako. Len kŕmenie volím iné než na vode, ktorú poznám. Preto si beriem prevažne viac kŕmenia, keby som sa netrafil do danej príchute na danej vode. Prevažne 2 maximálne 3 príchute boilies beriem k vode. Nie je dobré kŕmiť viacerými príchuťami. Boilies začína mať svoju stopercentnú účinnosť vtedy, keď si ryby na vaše boilies zvyknú. Takmer daný druh boilies vyhľadávajú. A to z dôvodu vernosti.
V lete volím mäsové príchute, ale na každej vode funguje vždy niečo iné. Môžu to byť návnady iba na dne, inde zas plávajúce. Ako jediná návnada, ktorá funguje na každej vode hlavne na pretekoch, sú pelety. Predovšetkým menšie priemery. Tým nikdy rybu neodradíme, skôr naopak.
Na pretekoch sa snažím tiež čo najmenej kŕmiť. Pri vode sa nachádza mnoho súťažiacich a návnad už tak vo vode bude dosť. Ryba sa tak rýchlo nasýti. Hlavne zo všetkých návnad od ostatných súťažiacich a nemusí sa k našej nástrahe dostať. Často sa bavím, keď vidím na pretekoch rybárov, ešte keď to nikde neberie, stále furtovať vedrom kŕmenia.
Áno, keď sa mi naopak na lovnom mieste objavia ryby, tak prikŕmim jemnejšími nástrahami, aby som rybu udržal. Inak veľa kŕmiť nemá zmysel. Maximálne si rybu ešte viac odlákať. Hlavne mať trpezlivosť a mať pevnú ruku pri losovaní miesta. Prajem veľa úspechu a hlavne šťastia pri losovaní.
