Posledná šanca na konci leta
Bol koniec augusta a predpoveď počasia na ďalšie dni nebola vôbec priaznivá. A už vôbec nie na lov strieborných torpéd. Preto sme sa rozhodli skúsiť šťastie. Ja som si vybral plató s hĺbkou medzi dvoma až piatimi metrami. Chalani si vybrali miesto skoro oproti sebe – vzadu v zátoke. Jeden chytal pod špendlíkmi a druhý šiel skúšať na plató chytiť amura na mlaskačku.
Na príprave záleží
Namočil som množstvo kukurice a repky, na druhý deň som zmes uvaril a šiel zakŕmiť. Cestou na moje vybrané miesto som stretol kamaráta, ktorý šiel kŕmiť pre zmenu špendlíkmi. Po zakŕmení dvoch miest v rôznych hĺbkach sme to zakotvili pri pive a pokračovali v plánovaní.
Deň D je tu
Pôvodne sme sa mali stretnúť o štvrtej na parkovisku. Bohužiaľ mi to nevyšlo, a tak som dorazil k vode až okolo šiestej. Preto som sa v duchu modlil, nech mám ešte miesto voľné. Po príchode na miesto mi volal kolega, že neuverím, čo sa prihodilo nad platóm. Keďže tento revír dobre poznám, bolo mi to hneď jasné. Kačice priplávali na hostinu. Skôr než som stihol prikŕmiť, stretol som kamaráta. A zase trvalo pol hodiny, kým som nahodil prúty.
Jedna jazda za druhou
Po necelej štvrťhodine prišla šialená jazda. Hneď mi bolo jasné, že toto amur nie je. O chvíľu som sa kochal kaprom okolo päťdesiatpäť. Pri púšťaní sa mi rozbehol aj druhý prút a na breh sa dostal aj ďalší, oveľa väčší kapor. Krásny, guľatý šupináč okolo šesťdesiatky. Ako povedal dedo, ktorý šiel okolo – taký vianočný. Vôbec nechápal, prečo som ho pustil. Nemal som však silu sa s ním dohadovať. Niektorým ľuďom to človek nevysvetlí.
Dokŕmil som zvyškom kukurice s repkou a pridal navyše tri kilá repkových peliet. Potom som si konečne sadol do kresla. O chvíľu ku mne priplávali kačice, ktoré predtým terorizovali kamaráta nad platóm. Výrazne mi vyčistili miesto bližšie pri brehu. Jednu som dokonca takmer vytiahol. A v tej chvíli som mal na druhom prúte nesmelý záber. A výsledok? Konečne amur okolo šesťdesiatpäť. Pochválil som sa kolegom fotkou. Tí to okomentovali slovami, že chytím rybu snáď aj na strome.
O dvadsať minút sa mi rozbehol znova prút, na ktorý už rusák prišiel. Hneď po záseku mi bolo jasné, že táto ryba bude podstatne väčšia. Behom chvíle mi vytiahol dvesto metrov vlasca a bol snáď až pri druhom brehu. Za nejakých pätnásť až dvadsať minút som pod amura položil podberák a začal ho navádzať. V tom okamihu sa amur rozbehol neobvyklým smerom a vzal to popri kraji. Bohužiaľ pre mňa tam boli potopené brezy a o kus ďalej je pod vodou skala. Stalo sa nevyhnutné a ja som vedel, že som prišiel o svojho životného rusáka.
S kolegom sme sa zhodli, že mal cez meter dvadsať, možno aj meter dvadsaťpäť. Nuž nemôžeme zakaždým vyhrať my. Snáď sa s ním ešte niekedy stretnem. Ak nie tento rok, tak snáď o pár rokov.
Petrův zdar
Marťas
