Jarné výlety, alebo ako som testoval „tajná zbraň“
V priebehu dlhého zimného obdobia, keď boli revíry pod ľadom, teda v dobe, počas ktorej som stále nakupoval nejaké „nutné a nepostrádateľné“ vybavenie a rozmnožoval som stále nádobíčko s myšlienkou, že určite pri prvej príležitosti dám rybám o sebe vedieť, som tiež občas navštívil Jardu Kučeru v ich rybárskej firme Chyť a pusť, občas kúpil nejakú zmes, olej, peletu a ďalšie neviem aké všetky možné ingrediencie do boilies. Čo nebolo u Jardu, dokúpil som v Plzni či v Rokycanoch v predajni U Habakuka. Potom som šiel na výstavu do Prahy aj do Brna a zvyšok nepostrádateľných surovín som tam dokúpil. Keď sa mi konečne zdalo po výstave v Brne, že mám všetkého dosť, povedal som si v duchu: Jirko, máš toho minimálne na dvadsať kíl gulí, niečo si urob dopredu, nech ťa zase niečo neprekvapí.
Skrátim to, vyrobil som si asi 15 kíl gulí na báze vtáčích zobov doplnených rybou a mäsom zo surovín od rôznych výrobcov a predajcov, pričom som 5 kg uvaril na zakrmovanie a desať kíl len pomaly usušil. Prvá príležitosť sa naskytla na Veľkú noc, keď som skúsil revír Vltava 21-22. Lovné miesto som vybral cca 20 m od brehu v pňovom poli s hĺbkou okolo 1,5 m. Poradne som prekrmil a nasadil svoju „tajná zbraň“ a očakával som kaprí koncert. Ten sa dostavil až tretí deň, keď mal zábery od kaprov brat na svoje prúty a svoje boilies, len moja nástraha nejako nefungovala, hoci sem-tam o ňu nejaká ryba prejavila záujem. No a ako to už býva zvykom, proste som nič nechytil.
Počas čakania na záber som telefonoval kamarátovi z Moravy a vypytoval sa, pričom som sa dozvedel, že od Veľkej noci bude chytať v Tovačove na jazere Anín III a že tam mieni byť minimálne mesiac. Nikoho asi neprekvapí, že nervozita vo mne začala stúpať pri pomyslení, že musím vybavovať v nasledujúcom týždni lekárov, úrady a ďalšie veci, ktorými nikoho nechcem unavovať, ale rozhodnutie bolo okamžité. Dňa 19.4. 2009 idem, aj keby čert na koze jazdil. Moju dobrú voľbu potvrdila aj dlhodobá predpoveď počasia, ktorá ma naladila na ešte väčší optimizmus. Ďalšími telefonátmi som si neustále overoval, že kapre začali byť aktívne, že nádej na slušný úlovok sa stále zväčšuje. Náš tip - ubytovanie Lipno.
Po svojom príchode do Tovačova som zašiel vybaviť formality a povolenku SPECIÁL, kde je loviacemu umožnený lov po celých 24 hodín a kde som bol milo prekvapený opravenou budovou a novo vybavenou kanceláriou, čo dáva už na prvý pohľad jasne najavo, že tu hospodári prosperujúca organizácia a v nej ľudia, ktorí majú o veci v organizácii záujem. Teda kúpil som povolenku, vybavil nevyhnutný pozdrav Ferdovi od J. Kučeru a mazal som k vode. Kamaráta som našiel v plytšom úseku jazera, kúsok od koľají. Ten mi podal informácie o dianí v uplynulom týždni, pričom ma stihol ešte zaviezť a umiestniť na hranu tyčovú bójku, pretože revír pozná oproti mne podstatne lepšie. Potom ryby dostali ešte nevyhnutnú várku repky s pšenicou na vymlátenie lovného miesta od rias a malú dávku gulí. Potom som rozbalil stan, prúty, a po nejakej dobe som aj nahodil (nie som veľký priateľ zavážania, preto vždy radšej hádžem). Počas ďalšieho rozhovoru som kamarátovi predstavil svoj jarný výrobok, keď guľu vzal, rozlomil, ovoňal a potom vyhlásil, že to nevyzerá zle a že ju tiež vyskúša.
Na jeden prút som nastražil svoj zázrak, na druhý medovku a davaj to tam. Po nejakej dobe mal kamarát záber, vytiahol kapra okolo 60 cm a povedal: „Vidíš, nie je to zlé, žerú to.“ Tak som videl na svetle božom prvú rybu na svoje boilies a to som ešte netušil, čo ma všetko čaká. Netrvalo to dlho, kamarát má opäť jazdu a kapor 72 cm opäť hupol na moju guličku a ja stále nič. Potom som bol za svoje „útrapy“ odmenený a zabral mi kaprík okolo 55 cm, ktorý nebol ani meraný a obratom putoval späť. Ďalší deň prebehol bez zmien, kamarát mal zábery na moje boilies a ja tradične nič, akurát na medovku sem-tam.
Takto to došlo až do ďalšieho večera, keď som nasadil tajnú zbraň č. II a dal som tam Fabulous, ktorý mi prišiel ako bonus pri jednej z objednávok v minulom roku, pribalenej pastou na veľkosť minimálne 35 mm a na druhý prút dve dvadsiatky z mojej produkcie a ešte pribalenej cestom. Správnosť tejto voľby sa konečne potvrdila a sotva som na chvíľku o 00.10 hodine zaliezol na lehátko, ozval sa nesmelo pípák a potom už vyľ nepretržite. Kým som sa vyhrabal z lehátka, bol pri prúte kamarát, zdvihol ho a povedal: vyzerá dobre. Ja som sa potom dostal za bohapustého nadávania zo stanu, ktorý som si predtým múdro zavrel na zips. Kapor prekvapivo bojoval, kládol odpor, až som musel niekoľkokrát povoliť, nie že by som sa bál, že by sa utrhol, ale aby som mu nerozrezal malým háčikom pysk.
Keď som ho dostal k brehu, vo svetle baterky sa zablyslo vo vode jeho šupinaté svalnaté telo, videl som, že je dlhý, ale nie vysoký. Po povinnom premeraní a zvážení som zistil, že má 81 cm a 9.10 kg váhu. Potom sme sa fotili a po rozlúčke putoval späť. Ešte som nestihol ani znovu nahodiť, keď sa ozval hlásič od druhého prútu a opäť nesmelo, potom drbnutie a ďalšie. V predtuche veľkej ryby som krátko prisekol a kde nič tu nič, žiadny odpor, avšak stále som si hovoril, to olovo (100 gr) má vo vode nejaký divný chod. Potom som zbadal svoj ďalší úlovok, ktorý ma opäť nadchol, bol predsa na moje boilies. Išlo o 18 cm veľkého perlína.
Rovnako som prišiel na „geniálnu vec“ a gule som rozdal rybárom vedľa na brehu loviacim, ktorí tiež na ne chytili niekoľko pekných kaprov cez 70 cm a ja som si takto zase zadarmo overil funkčnosť doma vyrobených gulí. Potom sa otočil na dva dni vietor a bolo po braní. Posledný deň pred odchodom, dňa 28.4. 2009 v popoludňajšej dobe som bol ešte za svoju snahu odmenený a zavesil sa mi na to kapor 84 cm a cez desať kíl. V tej dobe som bol už na vrchole blaha a zaumienil som si, že po maratóne v septembri či na začiatku októbra opäť tento revír na desať dní navštívim, pretože práve v tejto dobe by mali byť miestne kapríky-prasátka v najlepšej kondícii.
Viem jedno a som o tom presvedčený, že aj iné revíry na zväzových vodách ukrývajú svoje tajomstvá v podobe kaprích velikánov a aj tento nádherný revír ukrýva kapre s váhou cez dvadsať kíl o dĺžke 1 m, aj keď po radu rokov asi takú rybu tu nikto nechytil, ale to je na rybačke to pekné, že môžem stále dúfať, že sa to raz niekomu podarí a možno to budem ja alebo niekto z kamarátov a že pri tom možno len budem, čo by tiež nebolo na zahodenie.
Zámerne neuvádzam pôvod použitých zmesí a ingrediencií do boilies, montáže, materiál a neviem čo ešte, aby som nebol obvinený z nejakej reklamy či písania článku na zákazku. Iba som sa podelil o svoje jarné zážitky z dvoch odlišných revírov, ku ktorým som si postupne vybudoval vzťah a stále sa na ne rád vraciam.
Jiří Voříšek, Rokycany, 13.5.2009
