Prišiel predĺžený víkend, a tak sme sa s parťákom vybrali na našu obľúbenú zväzovú pieskovňu. Nestrácali sme čas a po menšom zakŕmení sme nezaháľali a hneď nahodili. Počasie nám prialo a my sme si užívali prvé jesenné slnečné lúče na lehátku vedľa nahodených prútov. Dokonalá idylka. Asi po dvoch hodinách prišla prvá jazda, zvuk signalizátora, pomalé cvakanie cievky, zásek, obrovský ťah, pár sekúnd súboja a ryba bola preč. Bohužiaľ sme vytiahli len odrezaný vlasec. Ďalší záber, iný prút, iné miesto, ale rovnaký priebeh. Skóre 2:0 pre kapry. Výmena nadväzcov a háčikov bola istá. Nasledovali ďalšie zábery, keď sa nám podarilo zdolať pár menších kaprov, ale ďalším 4 kaprom sa podarilo oslobodiť, buď hneď po záseku alebo priamo pri podberáku. Nakoniec sa nám však predsa len podarilo vytiahnuť aspoň jedného väčšieho kapra. Aj keď celkové skóre po výprave bolo 6:5 pre kapry, teda šesť stratených rýb ku piatim vytiahnutým.
Je vidieť, že aj po troch rokoch, keď na túto vodu chodíme, nás nikdy neprestane prekvapovať novými prekážkami vo vode a novými tajomstvami. Aj v tom je kaprárina krásna, nabudúce sme na rade zase my.
