Nové Mlýny – dobrodružstvo od začiatku až do konca
Po roku sa opäť vydávam s mamou na rybársku dovolenku pod Pálavské vrchy. V sobotu ráno vyrážame z Nového Města na Moravě a za hodinu a pol nás už víta vinárska obec Strachotín. Nasledujúci týždeň si budeme užívať tak trochu každý po svojom. Na nič sa nečaká, beriem z auta bivak, a ide sa pomaly stavať na hrádzu.
Fúka silný severný vietor, ktorý prácu znepríjemňuje. Bohužiaľ, čo sa nestane, vietor bezhlavo nabral bivak, vytrhol všetky kolíky a robí s ním nevídané veci. Aj tak sa nevzdávam a staviam ho znova. Počas pár hodín je všetko postavené, lovné miesta nachystané a už len čakať na záber. Počas druhého dňa, keď záber neprichádza, idem opäť na vodu a dôkladnejšie hľadám miesto; keď skúšam prejsť miesto, kde som chytal prvýkrát, krútim nad tým hlavou, aké chyby stále robím. Posúvam sa smerom k brehu, kde nachádzam za pásom koreňov čisté miesto, ktoré sa mi javí veľmi dobré.
Večer prichádza aj prvý kontaktný kapor s váhou 8 kíl. Dni pribúdajú a ja ťahám ryby iba do 6,5 kg. Hlásia opäť silný severný vietor, pre istotu premiestňujem bivak pod hrádzu. K mojej smole sa jedného dňa kosí medza, a tak musím všetko zložiť; trochu nešťastne premiestňujem stojan na betónové schody, na ktorých sa mi stojan prevracia. Bohužiaľ čas sa nedal vrátiť, a čo iné mi zostalo, než opäť zdvihnúť hlavu hore a bojovať ďalej. Konečne začali prichádzať lepšie zábery, na ktoré som nedokázal odpovedať a jazdil len vyslobodzovať montáže. V stredu večer prichádza záber od veľkej ryby, ktorú bohužiaľ nechávam zase v koreňoch a kým dôjdeme na miesto položenia, ryba už je vyslobodená.
Som už na pokraji vyčerpania a po strate piatej ryby v rade aj dosť odradený. Ďalší deň panujú tropické horúčavy, konečne zapadá slnko a trochu sa aj ochladzuje. Idem spať, aby som nabral nové sily. Keď pol hodiny pred polnocou vstávam, netuším, čo sa ešte len odohrá; do 15 minút prichádza ďalší solídny záber. Rybu sa mi bez väčších komplikácií darí meter po metri priťahovať k brehu, niekoľko posledných výpadov a je v podberáku. Rybu kladieme na mokrú podložku a už mi chodia gratulácie od chalanov, čo mi rybu podoberali. Je to dlhý šupináč s dĺžkou 94 cm a 16 kg.
Niekoľko fotiek na pamiatku a ryba spokojne odpláva. Do konca výpravy sa mi darí zdolať ešte jedného lysca s váhou 8,5 kg a zlomiť veslo pri člne, keď ideme pomôcť psovi, ktorý sa na hladine správa, akoby bol zamotaný vo vlascoch. Všetko dopadlo dobre a pes už pláva k brehu za svojím pánom. Užívam si posledný západ slnka v prítomnosti mamky, dobrého jedla a vychladeného pivka. Je sobota, a tým aj čas odchodu; v ten deň už záber neprichádza, ale aj tak som veľmi spokojný a teším sa, čo prinesú ďalšie výpravy.
Ondřej Švanda - 17.8.2009
