Bol dusný a horúci deň, a tak sa Dan vybral k rieke. Namiesto splavov začal vyhľadávať hlboké a zarastené tône s popadanými stromami plnými konárov a napokon sa mu podarilo objaviť to, čo hľadal. Kúsok po prúde rieky objavil starý a mohutný strom, ktorého koreňový systém siahal až na dno hlbokej tône. Polarizačnými okuliarmi chvíľu pozoroval vodu a zistil, že sa tu v úkryte koreňov nachádza nádherný veľký ostriež. Neváhal ani chvíľku, rýchlo zvolil tú správnu nástrahu a pokúsil sa ňou rybu vyprovokovať k záberu. Jeho nástrahou bolo kopyto s jigovou hlavičkou. Hoci bol veľmi opatrný a nástrahu hádzal ďaleko od ryby a pomalými trhavými pohybmi rybu s kopytom vždy míňal, ostriež si ju nevšímal a vždy len o kúsok popošiel. Skúsil teda nástrahu vymeniť a dostať ju ešte bližšie k rybe. Napriek tomu sa mu stále nedarilo. Nakoniec zmenil celý systém. Na navijak pridal ešte pár metrov fluorokarbónového nadväzca, znovu vymenil nástrahu a hneď na prvý náhod veľký ostriež zabral.
Po krátkom súboji sa mu rybu podarilo podobrať. Keď ju zmeral a zvážil, nestačil sa čudovať. Ostriež vážiaci jeden a pol kilogramu bol jeho novým osobným rekordom. A na tomto príklade je vidieť, že trpezlivosť a vynaliezavosť sa pri love týchto veľkých rýb vypláca.
S pozdravom Petrův zdar, Slávek Freecarp.
