Lovecká vášeň vždy vyhrá
Bola nedeľa popoludní, ideálny čas ísť na ryby. Väčšina rybárov je už dávno doma a pri vode je pokoj. Tak to bolo aj tentoraz. Pri vode boli len dvaja rybári. Po nachystaní lovného miesta a zavezení tyčovej bójky nastal čas na večeru. Ako zvyčajne, pri príprave večere prišiel záber a o chvíľu bol na brehu prvý kaprík. Mal okolo päťdesiatky.
Večer sa na mňa prišli pozrieť ešte dvaja dorastenci, inak bol pokoj. Ráno bola zima a človeku sa ani z toho spacáku nechcelo. Ale lovecká vášeň vyhrala. Prúty som nahodil, zľahka dokŕmil raketou a rýchlo do spacáku. Celý deň bol pokoj, okolité rybári ťahali len plotice a ja som sa kochal okolitou krajinou.
K večeru prišla pomalá, ale istá jazda. A aj napriek tomu, ako to vyzeralo nádejne, tak sa na breh pozrel karas. Krásny, zlatý, mal krásnych 46 centimetrov, takých veľa nie je. Tak šiel späť, kam patrí. Za celý večer sa na breh pozreli len tri jalce, inak bol pokoj. Ráno ku mne priplávala nečakaná návšteva. Kačička mandarínska. Krásne sfarbený kačer. A čuduj sa svete aj dosť krotký. Čo som zistil hneď po poludňajšom šlofíku. Po otvorení očí stál vo vstupe a štebotal.
Ďalšie dva dni boli bez lepšej ryby. Jediné, čo sa pozrelo na breh, bolo pár pleskáčov, ale zase pekné lopaty. Ale kvôli tým som k vode nešiel a ani som si kvôli nim nebral dovolenku. Takže som zdvihol telefón a zisťoval, či je niekde inde pohyb. Žiaľ pre mňa som sa dozvedel, že ryby po celej Harte neberú. Ani na plytčinách a ani v hĺbke. Takže jediná možná varianta bola zmena revíru.
Keď je nutné zmeniť revír
Vzal som zvyšok kŕmenia a šiel som si zakŕmiť miesto na menšom revíri. Zakŕmil som si tri miesta a dúfal som, že aspoň jedno bude ráno voľné. Cestou k autu som sa ako zvyčajne zakecal. Po mojom postěžovaní sa kolega zveril, že je na danom revíri prvýkrát, ale určite nie naposledy. Hneď po príchode sa mu podarili dva krásne kapry. A ako sme sa tak bavili, mal ďalšiu jazdu! Po nejakej dobe sa pri brehu objavil krásny šupináč. 76 centimetrov! Šťastie, že kolega uznáva K70. Podľa mňa je neuveriteľná škoda, že to vedeniu RS ešte nedošlo. Pretože len z tohto revíru každoročne zmizne vyše 100–150 kaprov presahujúcich túto úctyhodnú dĺžku. Ale o tom možno nabudúce.
Napriek tomu ráno som vyrazil na ryby. Jedno z miest bolo voľné, tak som hneď nahodil a trošku dokŕmil. Asi za hodinku sa na mňa prišiel pozrieť prvý kapor. Po tých dňoch a nociach na Harte to bolo príjemné spestrenie. Kapor mal krásnych 65 cm. Po pustení sa o chvíľu rozbehol druhý prút. A výsledok? Ďalší kapor, tentoraz 60.
Trochu mokrejší koniec
Po dvoch hodinách pokoja začalo pršať. Po schovaní pod stromy som počul, že mám ďalšiu jazdu. Po záseku mi nezostalo nič iné, než sa zachytiť za strom. A zdolávať takto. Keďže som chytal na šikmine, tak po daždi z toho bola jedna veľká šmýkačka. Čo som zistil hneď po ďalšom zábere. Kapor si bral metre vlasca a ja som po neopatrnom kroku skončil s kaprom vo vode. No čo by som vám rozprával. Kapor sa mi vypol a ja som si utopil mobil. A keďže som bol úplne premočený, tak som upaľoval domov. Ale nebojte sa. Nabudúce sa im pomstím.
Petrův Zdar.
Marťas
