Keď som konečne prehovoril priateľku, aby so mnou išla na ryby cez noc, dal som si jasný cieľ. Večer chytiť nejakého sumca a ráno kapríka. O 9 večer začal cinkať zvonček a po chvíli bola polovica úlohy splnená. Na breh sa pozrel sumec. Aj keď patril k tým menším, urobil nám veľkú radosť.
V noci začalo pršať, voda sa okysličila a ráno hodinu po nahodení sa rozbehol jeden z kaprárskych prútov. To Baruška ešte spala, tak som sa s kapríkom musel potýkať sám. Po chvíli bol kapor vonku. Pri druhom zábere už bola na nohách a keď sa hlásič rozozvučal, povedal som len „je to tvoje“ a sama sa s ním potýkala od záberu až po podobratie.
Bolo vidieť, že skúsenosti z minulých výprav, ktoré Barča nazbierala, sa začínali ukazovať. Nakoniec po únavnom boji, keď ju už všetko bolelo, vytiahla parádneho šupináča a už sa určite veľmi teší, až pôjdeme nabudúce.
