Ryby sa prevažne, v drvivej väčšine, zdržiavajú pri protiľahlom brehu, kde jazdia len niekoľko metrov od brehu pod stromami, kadiaľ vedie menšia struha. Lenže tým problémy nekončia. Náročnosť terénu nie je hlavne vo vzdialenosti, do ktorej je potrebné dostať nástrahu, ale predovšetkým v tom, že dno rybníka je pokryté silnou vrstvou bahna, a preto je potrebné, teda je veľmi dôležité, nájsť si miesto s tvrdším dnom, ktoré sa vyskytuje opäť iba pri druhom brehu, kde je cca 5 metrov od brehu piesčité dno vďaka okolitým pieskovcovým skalám.
Ďalším nemenej podstatným faktorom je to, že revír je cca z 50% zarastený leknami a stulíkmi, nájdeme tu množstvo spadnutých stromov a ďalších prekážok, ktoré nám komplikujú náš lov a predovšetkým zdolávanie kapra. Ak prekonáme všetky prekážky a dokážeme dostať nástrahu na tvrdé dno k druhému brehu, sme len na polovici cesty k úlovku. Po zábere musíme počítať s tým, že kapor, nech ide kamkoľvek, vždy nájde nejaký úkryt, kam nám zájde. Posledným a pre mňa jednoznačne najväčším problémom, s ktorým sa snažím vysporiadať, je fakt, že voda je plná pre kapry prirodzenej potravy. Škeble, slimáky, raky a množstvo ďalších živočíchov a rastlín, ktoré majú kapry v obľube, dokážu neskutočne skomplikovať ulovenie kapra. Kapry tu totiž akoby nereagovali na inú potravu. Vďaka množstvu potravy nie sú nútené vyhľadávať a prijímať naše nástrahy.
Aby som sa ale vrátil na začiatok. Na revír som asi pred 6 rokmi prestal chodiť z dôvodu toho, že počas niekoľkých mesiacov úplne celý zarastol trávou, ktorá tvorila doslova koberec až po hladinu a nedalo sa tu chytať. Lenže tento rok z neznámych dôvodov tráva náhle zmizla. Koluje množstvo názorov prečo, ale nikto správny dôvod nepozná, keďže lesná správa, ktorá má tento revír a niekoľko ďalších v okolí na starosti, mala zákaz naliať do vody chemikáliu, ktorá by zničila trávu, ale zároveň by nezničila nič okolo, vďaka tomu, že ide o CHKO. Hneď som mal myšlienku na kapry, ktoré niekoľko rokov nikto nechytal. Zaobstaral som si teda povolenku a už dvakrát som vyrazil skúsiť prekabátiť nejakého miestneho velikána. Bohužiaľ, počas pobytu pri vode som zistil, že som nebol jediný, komu napadla rovnaká myšlienka ako mne.
Revír je obkolesený hladnými domorodcami, ktorí sa triasli na túto chvíľu a nosia domov všetko, čo pochytajú. Mňa to ale neodradí. Pre mňa je tento revír výzva, ktorej sa hodlám postaviť. Za dve výpravy sa mi podarili iba dva kapry, okolo 7–8 kg. S potešením však môžem povedať, že som bol jediný, kto dokázal mať aspoň jeden záber za návštevu. Vypozoroval som, že okolité rybári veľmi nerozmýšľajú nad tým, kam nahadzujú a čo do vody hádžu. Nikto z nich nedokáže dostať nástrahu k druhému brehu, a tak majú ojedinelý záber od pleskáča alebo plotice. Kapra vraj chytia raz za čas, a tak čakám, že tlak opadne vďaka neúspechom.
Vďaka znalostiam z predošlých rokov som nastražil na jeden prút 2x18mm Liverixu natreté škebľou (vďaka veľkému výskytu škeblí, ktoré tvoria kapriu potravu) a raketou prikŕmil niekoľko guličiek priamo na prút. Na druhý prút som nastražil niekoľko zrniek kukurice, pretože sa tu vyskytuje niekoľko amurov cez 100 cm, a opäť prikŕmil 3 rakety na prút.
Za dve návštevy sa mi podarili dva zábery, oba na Liverix. Obe ryby sa mi podarilo dostať cez lekná na breh, aj keď obaja kapry do nich hneď vyrazili. Na moje prekvapenie sa našťastie ani jeden nezamotal a oboch sa podarilo vytiahnuť von.
Dúfam, že ďalšia výprava bude úspešnejšia aj vďaka ďalším poznatkom a skúsenostiam.
