Začalo babie leto a to je moje obľúbené obdobie na lov sumcov, tie sa potrebujú poriadne nacpať na zimu a prvé ochladenie je pre ne impulzom, aby si urobili dostatočné zásoby. Už v minulých rokoch sa mi v tomto období podarilo uloviť pár slušných sumcov. Tiež je dobré povedať, že s postupným ochladzovaním vody menšie sumce nie sú tak dlho potravne aktívne, vďaka tomu nemáme toľko záberov, ale keď už príde záber, tak býva od slušnejšej ryby. Rád by som sa s Vami podelil o zážitok, ako som ulovil skutočne pekného sumca, práve keď prišlo prvé ochladenie.
Nie je to tak dávno, čo som sa vybral na svoju obľúbenú vodu s cieľom uloviť nejakého pekného sumca. Utáboril som sa v spodnej časti toku, kam sa sumce pomaly sťahujú pri prvom ochladzovaní vody. Najväčšie hĺbky v tomto úseku boli síce len okolo dvoch metrov, ale sú to ideálne sumčie loviská. Konečne došlo na zavážanie. Ako nástražné ryby som použil karasy okolo 25 cm a ako montáž som zvolil jednoháčik, ktorý umiestňujem za chrbát a trojháčik, ktorý na pomocnom jednoháčiku visí pod rybou. Jeden prút som zaviezol popri brehu k popadaným vetvám do metrovej hĺbky pomocou trhacej bójky a nástražná ryba bola umiestnená tak, aby čeřila hladinu, čo je môj najobľúbenejší spôsob chytania. Druhý prút som zaviezol obdobne, ale na voľnú vodu.
Už len stačilo dať na špičky prútov rolničky s chemickými svetielkami a maximálne dopnúť prúty. To preto, aby sa po pretrhnutí trhacieho vlasca pri zábere sumec zasekol. Preto používam aj silnejšie trhacie vlasce okolo 0,35 mm. Čakanie na záber. Na rybách som bol so svojím parťákom Patrikom, ktorý sa zameriava na lov kaprov. Ja sa ale radšej pozerám na klepanie špičiek sumčích prútov s očakávaním razantného ohnutia. Pomaly, ale isto sa približoval večer a už je cítiť, že letné teplé večery sú nenávratne preč. Ochladenie je dosť znateľné. My s Patrikom si večer spríjemňujeme grilovanou krkovičkou a spomíname na predošlé úspešné výpravy. S úsmevom spomíname aj na tie neúspešné. Postupne nám začala byť zima, tak sme zaliezli do bivaku a čakali na záber tam. Patrika od jedla vyrušuje jazda. Konečne sa niečo deje a funguje naša taktika. Súboj nebol nijako dlhý a na brehu bol čoskoro kaprík okolo 60 cm. Rýchlo sme ho vyháčkovali a pustili späť. Nezostáva nič iné než ďalej čakať, sledujem svoje prúty a tie sa ani nechcú ohnúť. Hladina je pokojná, nie je počuť jediné sumčie zalovenie, čo ma dosť znepokojovalo. Ani sme sa nenazdali a priblížili sa ranné hodiny.
Ranné budenie. Dnes už sa sumca asi nedočkáme, pomyslel som si… Na chvíľu som zaspal v kresle a zo spánku ma budia slová: „Lukáš, máš ho tam!“ Vyskočil som z kresla a bežal som k prútom. Na ľavom prúte, ktorý bol vyvezený popri brehu, bola prasknutá trhačka. Rýchlo odmotávam šnúru a stále nič, ten už tam najskôr nie je, pomyslel som si… Z ničoho nič prišla mohutná rana do prútu a nasledoval súboj, ktorý som na týchto miestach nikdy nezažil, ten bude obrovský, hovorím Patrikovi. Aj napriek poriadne utiahnutej brzde navijaka si sumec nekompromisne bral metre z vlasca.
Našťastie už bol sumec mimo všetkých potopených vetiev a súboj prebiehal férovo. Nikdy nezabudnem na to, ako som niekoľko metrov od brehu prvýkrát sumca zazrel, ako sa zavarila hladina. V tej chvíli som vedel, že to bude ryba blížiaca sa hranici dvoch metrov. Po asi dvadsiatich minútach zdolávania sa sumec konečne priblížil k brehu. Tam nastal najväčší problém, ako sumca vyloviť. Sumec vyzeral unavene, a tak som si vošiel do vody, podal Patrikovi prút a snažil som sa ho vyloviť znova. Pozrel som sa na to, ako je chytený, a čudoval som sa, ako sa sumec dostal až k brehu.
Bol chytený naozaj „za vlások“. Poklepal som ho po hlave a sumec urobil ďalší výpad. V tom momente sa mi roztriasli kolená. Len nech sa nevyháčkuje, vykríkol som. To bola ale posledná snaha sumca uniknúť a našťastie sa mu to nepodarilo. Nasledoval ďalší pokus o vylovenie. Chytil som ho za spodnú čeľusť a už som mal takmer vyhrané, len ho stačilo dostať na breh a to sa mi po vynaložení posledných síl podarilo a víťazne som vykríkol. Je tam! Sumca som odhadoval na približne 190 cm, ale keď som videl, že po zmeraní meter ukazoval 210 cm, neveril som vlastným očiam. Zhodou náhod si sumca prišla natočiť aj televízia. Spoločne sme oddýchnutého sumca, s čo najväčšou starostlivosťou zdokumentovali a v plnej sile som ho pustil späť do vôd, kam patrí. Keď mi to mohutné telo odplávalo z rúk, poprial som mu, nech vo vode vydrží čo najdlhšie a nech sa mu darí.
Dúfam, že sumec sa možno o pár rokov pomýli pri mojej nástrahe a znovu sa niekedy stretneme, keď bude zase o niečo väčší.
