Iba trikrát som sa tento rok zašiel pozrieť k neďalekému zatopenému lomu. Zakaždým som však odchádzal s pocitom radosti z úspešného chytania. Vybral som si miesto, ktoré dobre poznám a ktoré je z oboch strán osadené mirabelkami. Ak patríte medzi rybárov, ktorí touto nástrahou pohŕdajú, možno zmeníte názor.
Deň 1: zázračné mirabelky
Už prvý deň pri vode som mal pocit, že mi šalie myseľ. Neubehla ani chvíľka a mirabelky pod háčikmi začali dostávať poriadne zabrať. Po niekoľkom drbnutí sa mi podarilo trafiť jedného z miestnych dorastencov, asi 50 cm dlhý šupináč bol raz-dva na brehu. Ani som ho poriadne nemeral a šiel späť, kam patrí.
O pár drbnutí do mirabeliek neskôr som sa rozhodol zmeniť montáž a neľutoval som. Hneď po druhom nahodení bol na háčiku amur – neuveriteľné zviera s dĺžkou 93 cm a váhou nejakých 11 kíl. Krásny začiatok. Ale potom sa už ani nepohlo.
Deň 2: kaprie prekvapenie
Ďalší deň som sa o potešenie z úspechu chcel podeliť so známym, a tak sme na brehu boli dvaja. Nahodil som a skôr než som položil prút, ucítil som ranu ako z dela. Žiaľ sa mi amur vypol.
Znám y medzi nás položil kýbeľ mirabeliek, a tak sme začali kŕmiť. V momente sa objavili kaprie dorostence a jeden slušný jalec.
Deň 3: boj s rusákmi
Posledný deň som prišiel už po obede. Nakŕmil som, nahodil som a otvoril si pivo. Ani som ho nestihol vypiť a už sa mi rozbehol prút. Podarilo sa mi zvíťaziť v preťahovanej a na brehu sa ukázal ďalší parádny 85-centimetrový rusák.
Potom, čo sme sa rozlúčili a on sa zase stratil pod hladinou, rozbehol sa ten istý prút znova. Ryba bola obrovská. Zápasil so mnou amur taký silný, že pritom vytrhával stromčeky aj s koreňmi. Žiaľ sa mi tam nakoniec aj zamotal.
Aj tak si však myslím, že na iba tri vychádzky to bol veľmi slušný výsledok. Dúfam, že aj váš rybársky rok bol taký úspešný.
Petrův zdar!
Martas
