Ja som jeden z tých, ktorí v tomto období trávia svoj voľný čas najradšej na brehu svojej obľúbenej rieky Berounky. V tomto čase je tam neuveriteľne krásne a mám tak možnosť v pokoji si vybaviť zážitky, ktoré mi zostali v hlave a už sa nikdy nestratia. Ticho sedím a hlavou mi beží spomienka na štvrtú minuloročnú výpravu na rieku Labe, kam sme odišli natáčať ďalší príbeh Chyť a pusť s názvom Retro.
Už počas cesty som vedel, že táto návšteva rieky bude úplne iná a niečím výnimočná. Vďaka Jardovi Kučerovi som mohol uvidieť miesta, kde sa začali tvoriť zvučné mená českej kapráriny. Na túto výpravu sme išli ja, Vojta, Jarda a Kuba. Samozrejme nesmeli chýbať Maya s Annie, ktoré vždy dodajú radosť a energiu. Pri výbere miesta a pozorovaní okolia som na všetkých troch videl, s akou záľubou a nadšením pobehujú po brehu. Jarda s nostalgickou náladou rozpráva, kde kedysi s Vojtom a Kubom rybárčili a ja vidím, ako sa snaží potlačiť slzu dojatia.
 |
 |
Nakoniec sa Jarda s Kubom usadia sto metrov pod nami. Labe tu nie je široké, a preto volíme stratégiu plošného zakrmovania lovného miesta pomocou Halibut peliet Chyť a pusť a Jardovho obľúbeného Partiklu originál, ktorý sme ešte doplnili o guľôčkové pelety tiež z Jardovej dielne. Ako nástrahu pod háčik sme zvolili na jeden prút guľôčkovú peletu so štrnásťmilimetrovým plavákom a na druhý sme nastražili Robin Red carp peletu Chyť a pusť. Tieto kombinácie sú vhodné na rýchle chytanie a dosiahnutie rýchlych záberov. Taktika sa ukázala ako správne rozhodnutie a nachytala väčšinu rýb výpravy. Ryby začali byť aktívne už prvý večer. Sedeli sme a ja som hltal neuveriteľné rozprávania a fotky nádherných kaprov z Jardových albumov, ktoré na týchto miestach ulovili. Samozrejme nesmel chýbať Vojtov humor. Myslím si, že sme v tej chvíli boli všetci šťastní.
 |
 |
 |
Na ďalší deň prišiel aj kameraman Tomáš, takže sme mali plné ruky práce a zažili sme kopu zábavy. Ulovili sme dosť menších kaprov, ale ten, za ktorým sme prišli, akoby naschvál, stále neprichádzal.
 |
 |
 |
 |
 |
V posledný večer nášho dobrodružstva mám opäť svoje tušenie, že teraz to príde. Strašne som si prial, aby mali chalani šťastie a podaril sa im aspoň jeden labský ťahúň. Hneď vzápätí počujem, ako Vojtov starý carpsounder vydáva ten ľúbezný tón. Vojta vyskočil a už zviera v rukách svoj prút a podľa ťahu vidím, že má to šťastie zažiť diabolské preťahovanie s labským mohykánom. Zhruba po dvadsiatich minútach Kuba podoberá Vojtovi neuveriteľne širokého šupináča. V tej chvíli z nás všetkých spadol obrovský kameň a my sme mohli položiť na podložku nádherného trinásťkilového kapra. Gratulujem Vojtovi, ktorý ho práve váži, a vidím to šťastie, ktoré má v očiach. Púšťame kapra späť do jeho domova a pripíjame šťastnému lovcovi našou obľúbenou Tullamorkou.
 |
 |
V ten večer všetci rýchlo zaspávame, aby sme mohli opäť aspoň na tých pár hodín znovu nahodiť. Ráno Vojtovi prichádza ešte 80 cm dlhý amur. Dopoludnia balíme veci. Pri lúčení s vodou je mi jasné, že Jarda s Kubom tu nie sú naposledy. Obaja totiž dostali labskú horúčku a určite sa budú chcieť čoskoro vrátiť späť. A o tom sa predsa budeme rozprávať. A kedy? No zase nabudúce…
