Dlho som len chodil sem a tam. Zisťoval som, ako vyzerá okolie a tiež čo sa tu dá chytiť. A na čo. Odpovede miestnych rybárov ma nepotešili. „Tu, ak to nepoznáš, tak sem ani nechoď. Voda je tu chemická, chodí sem banda dôchodcov, čo si robí špeciálne cestá a keď ti nedajú kúsok, tak toho kapra nechytíš.“ Táto myšlienka ma sprevádzala prvých pár vychádzok a samozrejme som odchádzal bez jediného záberu.
Potom ale prišiel deň D a ja som si tento revír zamiloval. Čo hod, to som ťahal jedného z miestnych násaďákov. Po nejakom čase, keď som niekoľkokrát do týždňa chodil okolo vody a skúšal chytiť všetko, čo má šupiny, som už vedel presne – o koľkej a kde si mám sadnúť a ktorý rybí druh mám chytať. A to nielen kapríky, ale aj amurky, šťuky, úhory. Bolo leto a ja, ako študent, som mohol tráviť všetok čas pri vode. To som samozrejme využíval, ako sa len dalo. Jedno ráno, keď ma otec vyhodil pri vode cestou do práce, som vedel, že mám presne pol hodiny na to, aby som sa dostal na druhú stranu revíru. Presne o šiestej ráno tam začínali brať šťuky.
Prišiel som k vode asi s desiatimi ploticami a hrouzkami. Za hodinu som nemal jedinú živú nástrahu. Kudly brali ako o život, vytiahol som ich snáď pätnásť. A to aj na mŕtvu rybku. Času som mal ten deň dosť, a tak som nechal prút ležať vo vidličkách. Rybku s kačenkou som nechal ležať asi dvadsať čísel od brehu a šiel som kúsok vedľa nachytať pár plotíc. Len čo som ušiel pár metrov, uvidel som obrovský závar a dlhý slizký chvost pod mojím prútom. Prút poskakoval vo vidličkách. Vybehol som k prútu a zachytil ho tesne predtým, než mi ohnul vidličku na doraz. A už-už som videl, ako môj nový prútik mizne.
Keďže som nebol veľmi skúsený a bol som v šoku a nabudený, tak som ešte prisekol. No nemohlo to dopadnúť inak, než že mi silon praskol a sumec mizol v hlbinách. Aj napriek tomu, že som bol trochu rozladený, pokračoval som v chytaní nástražiek. Potom prišiel čas na zmenu miesta a miestne strieborné torpéda. Po nakŕmení asi dvoma až troma kilami varenej kukurice, ktorú som nosil v batohu, to začalo. Presne podľa plánu. Prekvapivo mi do nakŕmeného miesta nabehlo hejno kaprov, ktorým vôbec nevadilo, že som si chcel chytiť jedného z miestnych amurov.
Po asi štyroch alebo piatich kapríkoch okolo päťdesiatky sa všade začali kúpať ľudia. Čo už, bolo leto, blížilo sa poludnie. Ideálny čas sa osviežiť v krištáľovej teplej vode lomu. Kapríci ani amury nespolupracovali, tak som skúsil znovu zmeniť miesto. Rozhodol som sa skúsiť šťastie pri lome, o ktorom sa rozpráva, že pod ním ležia dvojmetrové sumce. Aj keď som tam v živote žiadneho giganta nevidel. Už po niekoľký raz som ten deň previazal prúty a šiel to skúsiť z hladiny na šťuky. Hodiny plynuli a hoci už odbilo poludnie, stalo sa niečo, čo som ešte na tejto vode nezažil.
Svätý Peter sa nado mnou zľutoval a zažil som skoro dve hodiny snov. Čo náhod, to záber. Chytal som na jeden prút, pretože na dva to jednoducho nešlo. A na moje prekvapenie som natrafil na sumčiu škôlku. Všetko to boli sumčeky od šesťdesiatpäť do jedného metra, ale v mojich očiach to boli monštruózne ryby, ktoré pre mňa boli dovtedy len veľkou neznámou. O takých som len sníval. Dovtedy mi nikdy nenapadlo chodiť na ne cez poludnie. Chytal som ich hneď po nahodení, medzi desiatkami plavcov, kvôli ktorým som musel každú chvíľu prehadzovať. A aj keď je to čudné, najväčšieho zo sumcov som chytil hneď po nahodení, ktorým som takmer trafil plavca (no vypočul som si za to veľa nadávok). S pokojom som však plavca ignoroval a venoval sa zaseknutému fúzačovi. Po krátkom súboji bol sumec na brehu.
Počas hodiny a pol sa mi ich podarilo vytiahnuť sedem a dokonca medzi nimi aj tri šťuky. Keď som vyťahoval posledného sumíka, otec – vášnivý rybár poznamenal „ty vole, čo to máš za obludu?“. Bol to môj najväčší úspech v sezóne. Potom sa darilo už menej. Vždy len jeden alebo dvaja sumčí dorastenci. Objednal som si sumcové prúty, navijaky aj šnúry a snažil som sa zvyšok leta a niekoľko ďalších rokov chytiť ešte lepšieho sumca. Zatiaľ bez úspechu. Aj o tom je však rybárčenie. Tak snáď nabudúce.
Petrův Zdar
