Iba trikrát som sa tento rok zašiel pozrieť k blízkemu zatopenému lomu. Pokaždé som ale odchádzal s pocitom radosti z úspešného chytania. Vybral som si miesto, ktoré dobre poznám a ktoré je z oboch strán obsypané mirabelkami. Ak patríte medzi rybárov, ktorí touto nástrahou opovrhujú, možno zmeníte názor.
Deň 1: zázračné mirabelky
Už prvý deň pri vode som mal pocit, že ma klame zrak. Neubehla ani chvíľka a mirabelky pod háčikmi začali dostávať zabrať. Po koľkomkoľvek ťuknutí sa mi pošťastilo trafiť jedného z miestnych dorastencov, asi 50 cm dlhý šupináč bol v okamihu na brehu. Ani som ho veľmi nemeral a išiel naspäť, kam patrí.
O niekoľko ťuknutí do mirabeliek neskôr som sa rozhodl zmeniť montáž a neľutoval som. Hned po druhom nahodení bol na háčiku amur – neuveriteľné zviera s dĺžkou 93 cm a váhou nejakých 11 kíl. Krásny začiatok. Ale potom sa to už ani nepohlo.
Deň 2: kaprie prekvapenie
Ďalší deň som sa o potešenie z úspechu chcel podeliť so známym, a tak sme na brehu boli dvaja. Nahodil som a kým som položil prút, ucítil som ranu ako z dela. Bohužiaľ sa mi amur vypol.
Známy medzi nás položil vedro mirabeliek, a tak sme začali kŕmiť. V momente sa objavili kaprie dorastence a jeden slušný jalec.
Deň 3: boj s torpédami
Posledný deň som prišiel už po obede. Nakŕmil som, nahodil som a otvoril si pivo. Ani som ho nestihol vypiť a už sa mi rozbehol prút. Podarilo sa mi zvíťaziť v preťahovaní a na brehu sa ukázal ďalší parádny 85-centimetrový amur.
Po tom, čo sme sa rozlúčili a on sa stratil zasa pod hladinou, rozbehol sa ten istý prút znovu. Ryba bola obrovská. Zápasil so mnou amur taký silný, že pri tom vytrhával stromčeky s koreňmi. Bohužiaľ sa mi tam nakoniec aj zamotal.
Aj tak si ale myslím, že na obyčajné tri vychádzky to bol veľmi slušný výsledok. Dúfam, že aj váš rybársky rok bol taký úspešný.
Petrov zdar!
Martas
