Boleň dravý
Túto dravú kaprovitú rybu nájdeme v dolných a stredných úsekoch riek a často sa s ňou stretávame v športových revíroch, v ktorých je veľmi obľúbenou korisťou. Zvyčajne dorastá do dĺžky 40 až 70 cm, najväčšie jedince merajú okolo 100 cm. Najväčší úlovok boleňa dravého sa podaril pražským rybárom v roku 1916. Meral úctyhodných 108 cm a vážil 14,2 kg.
Lovná miera boleňa je stanovená na 40 cm na mimopstruhových vodách (na pstruhových vodách mieru nemá). Loviť ho možno na plávanú, položenú, prívlač aj muškárením.
Pleskáč veľký
Pleskáč veľký, športovými rybármi prezývaný „lopaťák“, bežne žije v dolných tokoch riek a v stojatých vodách, ktoré sú plytké, prehriate a majú nánosy na dne. Vyskytuje sa v húfoch. Jeho optimálny stav zabezpečujú dravce, ak ich je nedostatok, premnoží sa. Je obľúbeným druhom športových revírov a rybárskych súťaží, ktorý lovíme na plávanú, položenú alebo na feeder.
Obvyklá dĺžka ulovených jedincov je 20–30 cm a hmotnosť 0,5 kg. Výnimočne dorastá do dĺžky až 95 cm a hmotnosti 10 kg. V ČR nie je zákonom daná jeho minimálna lovná dĺžka, pretože ide o tzv. burinovú rybu.
Kapor obyčajný
Najznámejšia a najrozšírenejšia česká ryba patrí medzi obľúbené druhy konzumentov aj športových rybárov. Kapra nájdeme v tečúcich mimopstruhových vodách aj v nádržiach, v prehriatych vodách a tiež v tých chladnejších, zdržiava sa pri dne. Okrem českých vôd (kde tvorí viac než 80 % celkovej produkcie) žije prakticky na celom svete. Kaprovi sa niekedy prezýva „vodné prasa“ alebo „šmudlák“, pretože si z dna vyhrabáva potravu (až do hĺbky 20 cm).
Jeho veľkou výhodou v chove je to, že veľmi rýchlo rastie. V 2 rokoch váži aj viac než 2 kg. Bežne dorastá do dĺžky 40 až 65 cm, najväčšie úlovky merajú okolo 110 cm. Rovnako ako iné ryby našich vôd má aj kapor svoju minimálnu lovnú dĺžku. Tou je 40 cm. Kapra možno loviť na plávanú, položenú aj na čoraz modernejší feeder.
Pstruh obyčajný
U nás žije predovšetkým jeho potočná forma, výnimočne sa vo veľkých nádržiach objavuje jazerná forma pstruha obyčajného. Pstruh žije len v čistých a chladných vodách s vysokým obsahom kyslíka, napríklad pod priehradnými nádržami. Je značne plachý, preto sa zdržiava v úkrytoch. Patrí medzi hospodársky a športovo najobľúbenejšie druhy pstruhových vôd.
Dĺžka pstruha sa líši podľa životných podmienok a množstva potravy, vo väčších riekach dosahuje viac než 30 cm, v menších tokoch okolo 20 cm. Len výnimočne sa dožíva vyššieho veku než 3-5 rokov. Pstruh obyčajný má minimálnu lovnú dĺžku 25 cm a doba hájenia u neho trvá od 1. septembra do 15. apríla. Bežne sa loví na prívlač alebo muškárením.
Šťuka obyčajná
Šťuka je ako náš druhý najväčší dravec obľúbená na hospodársky chov aj športový rybolov. Jej stanovištia sú najmä v stojatých vodách, kde sú úkryty, no vyskytuje sa takmer vo všetkých typoch vôd. Najviac jej vyhovujú stojaté vody, ktoré sú čerstvo napustené: vodná nádrž Lipno mala pár rokov od svojho napustenia európske prvenstvo vo výskyte šťúk. Ako predátor významne reguluje burinové ryby a vďaka svojim ostrým zubom si medzi rybármi vyslúžila prezývku „zubatá“.
Ulovit šťuku dá zabrať aj skúsenému rybárovi, preto je veľmi cenenou korisťou. Chytáme ju na prívlač (často na živú nástrahu) alebo menej často muškárením, ktoré je náročnejšie. Bežne dorastá do dĺžky 40 až 70 cm, najväčšie úlovky z českých vôd majú okolo 140 cm. Lovná miera šťúk je v ČR 50 cm, na niektorých revíroch 60 cm. Od 1. januára do 15. júna má šťuka dobu hájenia.
