Čo sú invázne druhy a prečo by ste im mali venovať pozornosť
Invázne druhy predstavujú vážnu hrozbu pre lokálnu biodiverzitu. Rastliny aj živočíchy sa vplyvom ľudskej činnosti dostávajú zo svojho prostredia do nových lokalít, kde vytláčajú pôvodné druhy alebo ohrozujú rovnováhu celého ekosystému.
Aktuálny „únijný zoznam“ inváznych druhov živočíchov a rastlín nájdete na stránkach Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR. Zameriava sa na druhy predstavujúce najväčšiu hrozbu pre európske ekosystémy.
V súvislosti s niektorými druhmi (napríklad amur biely Ctenopharyngodon idella) sa môžete stretnúť s označením „nepôvodné druhy živočíchov v ČR“, to znamená, že do našej prírody nepatria, ale nie sú natoľko rozpínavé, aby narúšali svoje okolie.
Invázne druhy rýb v ČR: strevlička východná, slnečnica pestrá a sumček čierny
V našich vodách sa vyskytujú 3 invázne druhy rýb, ktoré by ste mali poznať: strevlička východná, slnečnica pestrá a sumček čierny. Dostali sa k nám zahraničnými násadami hospodársky prínosných rýb najčastejšie s plôdikom kapra.
Konkurujú pôvodným druhom s podobnými ekologickými nárokmi, ohrozujú plôdik rýb, prenášajú parazity (strevlička je hostiteľom Sphaerothecum destruens), a navyše podporujú plesnivenie kaprov. Preto sa snažte zabrániť ich šíreniu.
- Nepoužívajte ich ako nástražné rybky, radšej použite umelú nástrahu.
- Keď ich náhodou ulovíte, nepúšťajte ich späť do vody.
- Ak ich máte v rybníku, vyhubte ich. Nádrž vypustite, nechajte ju dôkladne vyschnúť a vyvápnite.
Viac sme sa o zakázaných nástrahách rozpísali v ďalšom článku.
Strevlička východná
Strevlička východná (Pseudorasbora parva) je drobná strieborná rybka (dĺžka tela do 12 cm) s tmavým bočným pruhom a malou okrúhlou papuľkou, ktorá je pre svoju vitalitu a odolnosť obľúbená ako nástraha na dravce. Od mladých jedincov kaprovitých rýb strevličku odlíšite podľa toho, že nemá fúziky.
Strevlička východná (Pseudorasbora parva)
Slnečnica pestrá
Slnečnicu pestrú (Lepomis gibbosus) ľahko spoznáte, a to vďaka tmavej škvrne na žiabrových viečkach a výraznému sfarbeniu – vlnitým zelenomodrým pruhom a olivovým škvrnám. S našimi druhmi je nezameniteľná a dorastá do 16 cm.
Sumček čierny
Sumček čierny (Ameiurus melas) vyzerá podobne ako sumček americký, a to najmä preto, že má 8 fúzikov. Líši sa od neho vyšším počtom žiabrových tyčiniek (15 až 18) a chýbajúcim ozubením na prvom lúči prsnej plutvy.
Ďalšie invázne druhy vodných živočíchov: korytnačka písmenková, krab čínsky a raky
Aj v našich podmienkach sa dá okrem rýb uloviť vodná korytnačka. Nástrahu môže vziať útokom rak a okolo hrádzí niektorých rybníkov a nespevnených brehov sú vidieť kraby, ako si hrabú nory.
Čo robiť, keď nájdem korytnačku na háčiku?
V prvom rade musíte zistiť, o aký druh ide, pretože nie je vodná korytnačka ako vodná korytnačka. Pôvodným druhom korytnačky v našich vodách je kriticky ohrozená korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorú musíte okamžite pustiť alebo jej v prípade zranenia zabezpečiť pomoc v niektorej zo záchranných staníc pre voľne žijúce živočíchy.
Korytnačka močiarna (Emys orbicularis)
Zapamätajte si, ako korytnačka močiarna vyzerá, a naučte sa ju odlišovať od nepôvodných druhov. Oveľa pravdepodobnejšie sa stretnete s korytnačkou písmenkovou (Trachemys scripta elegans, T. s. scripta, T. s. troosti), ktorá sa delí na niekoľko poddruhov a je na úvodnom obrázku. Ich najvýraznejším rozpoznávacím znakom je červený alebo žltý pruh či škvrny za očami. Na rozdiel od korytnačky močiarnej, ktorá má na hlave len drobné žlté bodky.
Korytnačka písmenková sa do našich vôd dostala ako nechcený alebo ušlý domáci miláčik. Prvou a najlepšou možnosťou, čo s nevšedným úlovkom urobiť, je založenie akvaterária, kde ju necháte dožiť. Korytnačke poskytnete nový domov a šetrne ju odstránite z prírody.
Ak korytnačku nechcete, máte niekoľko možností:
- nájdite vo svojom okolí chovateľa vodných korytnačiek a skúste sa opýtať, či sa korytnačky neujme,
- oslovte blízke zoo, niektoré nájdené vodné korytnačky prijímajú,
- obvolajte útulky pre opustené zvieratá,
- obrátiť sa môžete aj na záchranné stanice pre voľne žijúce živočíchy.
Bezstavovce: krab čínsky a rak signálny, pásikavý a mramorovaný
Rak signálny (Pacifastacus leniusculus) bol u nás umelo vysádzaný, aby nahradil miznúcu populáciu pôvodných rakov a obohatil jedálniček gurmánov – v minulosti bývali raky obľúbenou lahôdkou. Rak pásikavý (Orconectes limosus) je aktívny cez deň, a preto ho niektorí potápači zámerne vysádzajú do lomov, kde môže byť pozorovaný. Rak mramorovaný (Procambarus fallax f. virginalis) sa do voľnej prírody dostal ako vypustený akváriový živočích.
Invázne druhy rakov vytláčajú pôvodnú populáciu raka riečneho (Astacus astacus) a prenášajú račiu mor. V prípade inváznych rakov je najdôležitejšie zabrániť presunu zvierat na nové lokality, pretože sa veľmi zle hubia.
Rak riečny (Astacus astacus) má na rozdiel od podobného raka signálneho drsný povrch klepiet.
Za zmienku stojí aj krab čínsky (Eriocheir sinensis), ktorý sa k nám dostal v balastnej vode nákladných lodí. Jeho nebezpečenstvo spočíva v nadmernej konzumácii krúžkovcov, mäkkýšov, kôrovcov, rýb a poškodzovaní brehov a hrádzí. Ak sa vám podarí nejakého chytiť, nepúšťajte ho späť do prírody.
Invázne druhy cicavcov a vtákov
Okolo vody môžete naraziť aj na invázne druhy cicavcov, ako je:
- medvedík čistotný (Procyon lotor) – vo veľkom loví raky, vtáky a obojživelníky,
- nutria riečna (Myocastor coypus) – vypása pobrežnú vegetáciu, narúša brehy a môže ohroziť hniezdenie niektorých druhov vtákov,
- ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) – môže pri premnožení ohroziť stabilitu brehov pri hrabaní nôr.
Jediným vtákom na „únijnom zozname“ je krásna husica nílská (Alopochen aegyptiaca), ktorá vo väčších kŕdľoch spôsobuje zošliapavanie vegetácie a svojím teritoriálnym správaním vytláča pôvodné druhy.
Ale tieto zvieratá vám na háčiku, vo vezírku ani v čeřeni neskončia, a tak ich reguláciu ponechajte poľovníkom.
Invázne rastliny – dávajte si pozor na boľševník obrovský, spôsobuje popáleniny
Inváznych druhov rastlín sa na našom území vyskytuje mnoho, ale ak by ste mali poznať len jeden jediný, je to bezpochyby boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), ktorý s obľubou okupuje brehy vodných tokov.
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
A prečo by ste ho mali poznať? Najmä preto, že obsahuje vodnatú látku s nebezpečným fytotoxínom, ktorý v kombinácii s UV žiarením dokáže pokožku škaredo popáliť. Ak boľševník uvidíte, nesiahajte naň a radšej sa mu vyhnite oblúkom.
Zoznámte sa aj s ďalšími druhmi
„Únijný zoznam“ je oveľa dlhší a objavuje sa na ňom 88 druhov rastlín a živočíchov, ale nie všetky sa vyskytujú na našom území. Ak sa chcete zoznámiť aj s ďalšími, pozrite sa na web Ministerstva životného prostredia alebo Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.
