Krásne zákutia rieky Mosely
Keď som prvýkrát prišiel na Moselu, mieril som sem hlavne za kaprami a celá moja prvá výprava na túto rieku tomu bola aj tak prispôsobená. Viezol som so sebou veľké množstvo boilies a peliet a vôbec som nemyslel na to, že okrem krásnych a veľkých kaprov tu budem loviť aj tieto fúzaté potvory. Ale človek mieni a život mení a presne tak to aj bolo. Usadil som sa teda na jednom z mnohých polostrovov, ktoré rieka Mosela stáročiami vytvorila svojím mohutným tokom. Postavil som si svoj prechodný domov a vydal som sa vo svojom člne s echolotom preskúmať dno, aby som vedel, kde správne položiť kaprárske montáže.
Prešiel som ako plytčiny, tak aj hlboké partie rieky a zvolil som si tie správne miesta na lov. Nebolo to však vôbec nič jednoduché, pretože tie najlepšie miesta sa nachádzali priamo na hrane plavebnej dráhy rieky, ktorou neustále prechádzali veľké nákladné lode.
Ale ako to už býva, aj s touto eventualitou som si musel poradiť. Ako záťaž som si teda zvolil stosedemdesiatgramové olová s veľkými tŕňmi, aby mi montáž na dne pevne sedela, a pred špičky prútov som dal ešte osemdesiatky backleady.
Pripravil som si ďalej dvadsať kíl kŕmnej zmesi, zloženej hlavne z halibut peliet od firmy Chyť a Pusť, ktoré som doplnil pár kilogramami boilie, a rozkŕmil som s touto zmesou zhruba sto metrov rieky. Keď bolo všetko tak, ako má byť, sadol som si do svojho bivaku, uvaril som si kávu a pozoroval som život na rieke.
Ako je dobré si naštudovať rybársky poriadok
Deň ubiehal ako voda v rieke a ja som si dlhú chvíľu predtým, než prišiel prvý záber, vypĺňal štúdiom francúzskeho rybárskeho poriadku, ktorý som dostal pri kúpe povolenky. Nie že by som práve vedel po francúzsky, ale slovník, ktorý som so sebou dostal na cestu, a hlavne môj prekladač, ktorý mi pred odchodom ako aplikáciu do mobilu nainštaloval môj známy, sa pre mňa ukázali byť úplne nevyhnutnými súčasťami mojich ciest za rybami po Francúzsku. Vďaka nim som sa síce pomaly, ale isto dozvedel mnohé úskalia, ktoré sú v ňom pevne zakotvené, ale aj množstvo ďalších a veľmi cenných informácií o love a výskyte rýb tu na tomto úseku rieky.
Najdôležitejšou z nich bolo to, že rieka, na ktorej lovím, je rozdelená na nočné a denné zóny lovu. Táto informácia je veľmi dobre znázornená na mape, ktorá je súčasťou práve už spomínaného poriadku, a podľa nej som aj vedel, že som na správnom mieste. Prípadná kontrola ma len tak nevyvedie z miery a ja sa bez strachu môžem venovať lovu rýb, za ktorými som sem prišiel.
Sumce
Štúdium a prekladanie už spomínaného poriadku mi zabralo skoro celý deň a doľahla na mňa únava. Nič zatiaľ nenasvedčovalo tomu, že by ryby nabehli na kŕmne miesta, a tak som si pre istotu ešte skontroloval funkciu signalizátorov a išiel som spať.
Ešte pred spaním som si pustil svoju obľúbenú komédiu s Rudolfom Hrušínskym "Posledné plavky". Presne vo chvíli, keď jemu zaberie vo filme mega sumec, sa aj mne zrazu rozozvučal signalizátor po prvý raz. Nechávam film filmom a bežím k prútom. Brzda môjho navijaka kvíli ako šialená, ale ja pre istotu ešte jemne prisekávam. Cítim mohutný ťah. Ryba si to mieri po rieke dolu, a tak nasadám na svoj čln a vydávam sa za ňou po vode.
Pokúšam sa ju zastaviť, ale nejde to. Kaprárska šnúra na pätnásť kíl je napnutá na prasknutie, a tak radšej brzdu povoľujem a pomáham si podľa potreby pribrzďovať rukou. Napriek tomu ma ryba ťahá ďalej po prúde rieky smerom k neďalekému mestu. Keď si už myslím, že ju nezvládnem a prídem niekde v koreňoch na dne rieky o ňu, karta sa obracia. Ryba povoľuje v ťahu a ja ju pomaly, ale isto priťahujem k sebe. A sám pre seba si hovorím: "Ak to bude kapor, tak má určite cez tridsať kilogramov".
Moje pocity sa v tej chvíli ani nedajú opísať, šťastie a strach, že oňho na poslednú chvíľu prídem, jednoducho emócie so mnou hádžu sem a tam. Zrazu som so svojím člnom už nad rybou, ale ťah je stále silný. Súper sa drží dna a nechce sa vzdať. Opieram sa znovu do svojho prúta, keď vtom zrazu cítim prudké kopnutie do šnúry. "To snáď nie," pomyslím si. Snáď to nie je sumec. Ale opak je pravdou. Po minimálne tridsaťminútovom súboji sa v tej chvíli nad hladinou, žiaľ, objavuje fúzatá hlava. Ryba je síce nádherná, ale za sumcami som sem neprišiel. No, čo narobím. Je to predsa krásny úlovok, a tak sumca chytím za spodnú čeľusť a zo všetkých síl ho vtiahnem do člna.
Môj prvý odhad je tak 170 centimetrov a 40 kíl. A veľmi sa nemýlim. Pri vážení mi váha ukazuje 37,5 kilogramu a dĺžka ryby je 171 centimetrov. Robím prvé snímky a hneď potom rybu púšťam späť do hlbín rieky. Znovu zavážam a tajne dúfam, že teraz už konečne príde kapor. Lenže opak je pravdou. Nad ránom mám ďalší záber a znovu je to sumec a znovu krásna ryba. Opäť váha okolo 30 kilogramov a dĺžka 150 centimetrov.
Súboje so sumcami sú nádherné, ich bruchá sú plné kŕmenia, ktorým som predtým vnádil. Ale ja chcem kapra a za ním som prišiel, a tak skúšam zmenu. Namiesto boilie dávam pod háčik Halibut pelety, ale zmena neprichádza, práve naopak. Lovím ešte väčšie a väčšie sumce, ale musím priznať, že ma to celkom začína baviť. Veď súboje s takými rybami na kaprársky prút, jemnú kaprársku šnúru a osmičkové háčiky sú pre mňa niečím úplne novým, neznámym a hlavne skvelým zážitkom.
Nakoniec sa mi podarí za celú výpravu zdolať osem sumcov, od tridsiatich do štyridsaťsedem kilogramov, a to je pre mňa úžasný a skvelý výkon, na ktorý len tak nezabudnem. A že je ten zážitok silný, dokazuje aj to, že sa sem, na rieku Moselu, po mesiaci vraciam znova a píšem pre vás tento článok.
A vy sa určite budete pýtať, čo na to tie moje milované kapre? Aj na ne nakoniec došlo a tiež to boli úctyhodné kúsky, ale o tom som vám predsa už písal. Po ôsmich dňoch strávených tu na brehu rieky sa teda vraciam späť do mojej vlasti, obohatený o zážitky, ktoré by som vám každému zo srdca prial zažiť. Jednoducho chytať sumce na kaprárske vybavenie bol a je pre mňa obrovský zážitok.
Krátke zamyslenie na záver
Ešte mi dovoľte jedno krátke zamyslenie na záver. Všetci za týmito krásnymi rybami chodíme do ďalekého Španielska na rieku Ebro alebo do Talianska na rieku Pád. Pritom na Moselu je to od našich hraníc necelých 500 kilometrov. Tak prečo nikto nechodí sem? To neviem. Osobne som sa totiž tu vo Francúzsku mohol stretnúť s rybármi, ktorí mi rozprávali o svojich úlovkoch sumcov práve z rieky Mosely presahujúcich hranicu sto kilogramov. A ako som z ich úst počul, aj týchto obrov je tu dosť.
A ak sa pýtate, aké vybavenie som mal
Prút Strategy Guardian 3Lb 12 Ft, navijak Strategy ZA POWER 7000, šnúra Strategy Sniper 0,25 a háčik Gamakatsu 8.
Návnada a nástraha
Zo začiatku boilie Tropic Fish a potom už všetky veľké ryby zabrali na pelety od firmy Chyť a Pusť, ktoré som za boilie vymenil.
S pozdravom a Petrův zdar, Slávek Freecarp.
