Jesennú výpravu som už plánoval dlhší čas. Stále som sledoval počasie, či bude, alebo nebude prudké ochladenie. Často pri vode nocujem a nie len jeden deň. Snažím sa zostať podľa podmienok. Väčšinou volím týždeň, záleží na pracovných povinnostiach.
Jesenná výprava nie je ako výprava v lete. Voda má 5–10 stupňov a podľa toho sa tiež musíme správať. A hlavne sa vopred pripraviť. Veľa rybárov si myslí, že keď si kúpia boilies, hneď vytiahnu rybu okolo 20 kg. To je veľký omyl. Boilies patrí do mojej základnej výbavy, ale trvalo mi roky, kým som pochopil, ako vlastne to zázračné boilie funguje. Ani nebudem opisovať, ako som prvé boilie chcel naviazať. To je na dlhé rozprávanie J. Každý si tým procesom musí prejsť sám. Nedá sa začať zo dňa na deň a povedať si: dnes idem chytať kapry a zvolím si ako nástrahu boilie. A výbavu za 100 tisíc. Na rybačke je krásne prejsť si všetkým od základu. Má to pre mňa stokrát väčšiu hodnotu.
Nie sú boilies ako boilies. Každá gulička sa správa inak. Záleží na teplote vody, na tvrdosti boilie atď.
Na jesennú výpravu volím rýchlejšie rozpustné guličky. Približne tri dni pred výpravou ešte boilies zatraktívnim boosterom alebo dipom. Láka to v studenej vode krásne kapry (nehovorím, že v teplej vode nie) a vydrží to na návnadách o dosť dlhšie než v lete – preto návnady boostrujem, keď má voda 5–10 stupňov. Ale tiež si robím vlastné pasty, ktorým verím na 100 percent. Je to jednoduchá príprava, stačí si vziať k vode cca 10 kusov vajec. Vajcia si rozšľahám, boilie rozdrvím drvičkou a pridám trochu dipu alebo boostru (dipu stačí menej než boostru). Miešam približne dve minúty, až mi vznikne takzvané cesto (pevná hmota). Cesto obaľujem iba boiliem, ktoré mám na nadväzci. Neodmietne to žiadny kapor. Cesto mi vydrží na guličke aj 24 hodín, keď cesto necháme zaschnúť na slniečku, vydrží nám o dosť dlhšie, než keď ho použijeme hneď po vytvorení. Kaprárina je dnes veľký biznis, ale to by som tu bol do rána. Moje domáce cesto ma vyjde zhruba na 50 korún. Môžete si ho urobiť, koľko vlastne chcete. V obchode nás vyjde na 150 korún a účinnosť sa nedá porovnať. Keď chytáte na boilie, neoplatí sa ísť k vode na pár hodín, keď nepoznáte danú lokalitu. To volím prevažne pelety v menšej veľkosti, ale to som trošku odbočil od témy. Sami vieme, koľko také boilies dnes stojí, a musíme ich využiť na 100 percent. Aspoň sa vždy snažím.
Tak ideme na vec.
Výpravu som si naplánoval od 3. do 7. novembra. Zvolil som si svoj obľúbený revír, kam chodím skoro každú sezónu. Mám to 15 kilometrov od domova, nie je to veľká voda, ale na jesenné chytanie idylka.
Mám rád vyvážanie, ale dá to veľa práce, keď vyvážate cez 200 metrov a viac a keď máte v noci pod nulou a k tomu silný vietor a máte záber. Nie je to žiadna sranda. Už ma to raz odnieslo tam, kam som nechcel. Samozrejme to na každom revíri nejde. Zákony nám to nepovoľujú, ale našťastie na kaprárov rybárska stráž a hospodári myslia. Máme dovolené všetko, čo nás práve na tej rybačke tak baví – stačí si na zväze prikúpiť špeciálne povolenie chyť a pusť a len si vopred zmapovať na internete, kde to revíry umožňujú. Ide o vyvážanie a tiež kŕmenie z lode a hlavne sondovanie dna echolotom, kde niekedy strávim viac času než chytaním kaprov. Ale to je zas iné rozprávanie. Toho som si užil celé leto, tak som urobil zmenu: bez vyvážky. Dá sa nakŕmiť pekne z brehu: raketou (spomb), kobrou, prakom atď. Nepotrebujem žiadne povolenie na vyvážku a tiež ušetrím. Hĺbku vždy volím podľa ročného obdobia – na jeseň volím prevažne do troch metrov (hĺbku už mám zmapovanú vopred). Keď má voda pod päť stupňov, volím až vtedy hĺbky väčšie – ale to býva vždy až tesne pred zimou (január, február), keď sú kapry zazimované na tvrdú zimu. Hĺbky revíru už poznám z minulej výpravy. Stačí si obísť jazero z druhej strany a nahádzať boilies dva metre od brehu. Tam už viem, že je presne tri metre hĺbka, takže ušetrím ťahanie echolotu alebo člna. Kŕmenie som zvolil od Nikla. Dlho som študoval novinku Devill Krill, takže som mal jasno, čo zvolím na prvý háčik. Je to jednotka na zimné chytanie – podľa rozpustnosti a zvolených esencií. Na druhý prút volím svoju klasiku tiež od Nikla – Kill Krill. Vždy som s Kill Krillom mal úspech v chladnej vode. Minulú sezónu som na Kill Krill vytiahol vo februári 15-kilového kapríka, keď som ešte musel pred nahodením z loďky odsekávať ľad, aby som vlastne mohol nahodiť. Šancu som mal. Ale srandy bolo tiež mnoho J.
Kŕmenie som rozhádzal presne vedľa nadväzca – 0,5 Devill Krillu + 0,5 Kill Krillu. Samozrejme na každý jeden prút zvlášť – nerád miešam dve príchute naraz, málokedy sa mi to osvedčilo.
Keby som mal namierené na veľké kapry, zvolím jednu alebo maximálne 2 hrste boilie (10 ks guličiek). Sami viete, že väčšie kapry sú samotári a nechodia v húfoch ako násaďáci (menší kapor). Zvolil by som iný druh boilie – väčšinou poriadne vysušené, až na kameň. Nemusíme sa báť, taký pätnásťkilový kapor s tým nemá žiadny problém. Väčšinou používam boilie 15–18 mm. Mnohí z nás si myslia: čím väčšia gulička, tým väčšia šanca na ulovenie veľkého kapra – hlúposť! Taký väčší kapor nie je taký hlúpy, ako sa len zdá. Už má niečo za sebou a dobre vie, že menšie nástrahy sú pre neho istejšie. Prečo? Keď hodíme do vody 24mm boilie, v teplej vode sa nám rozpustí na cca 18mm boilie za 1–3 dni (mám na mysli poriadne vysušenú tvrdú guličku). Potom má kapor väčšiu istotu, že boilie leží vo vode dlhší čas a nemusí byť na brehu už žiadny rybár. Poznám veľa revírov, kde sa dá chytiť väčší kapor iba na malé boilie, samozrejme bez dipu a boostru, pretože by som nalákal malé ryby. Nie je to jednoduché ako bežná kaprárina, ale to asi každý z nás vie. Niekedy sa môžeme dočkať záberu po 24 hodinách, niekedy po 10 dňoch. (O veľkých kaproch sa porozprávame v ďalšom článku, je to na dlhšie rozprávanie.)
Ale vrátime sa k svojej jesennej výprave. Hneď po prvom nahodení som bol zvedavý, ako tohtoročná novinka bude šliapať. Cez popoludnie som zo záberu mal obavy. Keď má voda pod 10 stupňov, prevažne mi kapry v takom ročnom období začali najazďovať na kŕmne miesto až po zotmení. Ale náhoda je blbec. A tak sa aj stalo – o 16 hodine ma vytiahol zo spacáku prvý jesenný kapor. Swinger mi šiel samozrejme do padáku, čo býva bežné, keď už sú ryby opatrné. Kapor vážil okolo 5 kg, ale ani som ho nevážil ani nemeral. Zachutila mu gulička Kill Krillu. Boilie letelo späť na svoje lovné miesto. Dohádzal som kobrou 20 guličiek a šiel si ľahnúť do vyhriateho spacáku. Sotva som zavrel zips od spacáku, začal hlásič hlásiť rybu. Ďalší padák. Hneď zasekávam kapra a na podložke sa ukazuje ďalší 7kg športovec. Konečne na zázračnú guličku Devill Krill. Gulička bola za 10 hodín polovičná, čo ma ani neprekvapilo, pretože splnila svoj účel. Cez noc sa mi podarili ešte dva kapry šupináče rovnakej váhovej kategórie. Ráno po prebudení som dúfal, že príde kapor aspoň nad 10 kg. Ale moje dúfanie bolo zbytočné celé dopoludnie aj popoludnie – swinger sa ani nepohol. Aspoň som mal čas si urobiť na večer ďalšie PVA pančuchy a pripraviť si drevo na oheň, aby som nezamrzol. Ešte že som si vzal prehoz na bivak, ktorý je tiež veľmi dôležitý, keď chytáte v chladnejšom období. Predsa len dve vrstvy majú niečo do seba. Pri používaní plynových kúrení odporúčam mať najmenej polovicu stanu otvorenú. „Žerie“ to kyslík, ktorý sa nám celkom hodí J. Stačí si kúpiť poriadny spacák, ktorý sa dá dnes zohnať bez problému, nesmie chýbať termoprádlo a samozrejme poriadny bivak (stan). V noci sa ukázalo na teplomere -1 °C, čo nebolo práve najteplejšie. Ďalší záber som urobil až večer. Prišiel 3kg kapor, ktorému zachutil Devill Krill v 18mm guličke. Gulička bola väčšia než papuľka od kapra, boilie im očividne chutí. Ďalší záber som cez noc neurobil. Došlo k prudkému ochladeniu, takže sa nebolo ani čomu čudovať. Na jazere bolo celkom päť rybárov a ani jeden z nich bohužiaľ neurobil záber. Chodili sa vždy pýtať cez popoludnie, na čo chytám. Dal som každému po hrsti boilies Kill Krillu. Všetci v očakávaní rýchlo naväzovali boilie na svoj nadväzec. Ale dobre viem, že len v boilie to určite nie je. Bol som presvedčený, že im moje boilie neprinesie toľko spokojnosti v úlovkoch, ako by čakali. K večeru som stiahol prúty a šiel sa pozrieť, ako im to moje zázračné boilie chytá. Samozrejme som nebol prekvapený. Každý krútil hlavou, že zatiaľ od príchodu nemajú ani mierového kapra. Pozrel som sa na nadväzec a hneď mi bolo jasné, v čom je chyba – vždy používam na jeseň menšie háčiky, prevažne veľ. 4 od Sportcapu. Na firme až tak nezáleží, ale na veľkosti určite áno. Som s nimi spokojný – ostrosť vydrží dlho a nikdy sa mi nestalo, že by som háčik narovnal ako napríklad pri Awa-shime. Samozrejme bez protihrotu, zväzovky síce zatiaľ hroty dovoľujú, ale mne vyhovujú tie bez hrotu. Nemá to taký veľký vplyv, aby som prišiel v boji o kapra, a kapor si toľko neublíži. Milí susedia mali naviazané háčiky č. 8. Protihrot som neriešil, to je každého vlastná voľba. Je to tiež veľa o miestach, ktoré si vopred zvolíme. Ako som už spomenul, niekedy hľadám miesto dlhšie, než som na rybách :-). Zatiaľ vždy volím na jeseň tenkú šnúru, podľa skúsenosti viem, že kapor nie je taký živý vo vode ako v lete. Už sa zazimuje a má spomalený metabolizmus. Takže nám udrží aj jemné šnúry a malé háčiky.
Konečne sa po 15 hodinách bez záberu ukázal 10kg kapor. Všetko som mal pripravené, takže som kapra veľmi netrápil. Pár fotiek na pamiatku a pekne si pláva ďalej. Ďalší záber som už neurobil, zmenilo sa dosť počasie, ktoré hrá veľkú rolu. Niekedy môžeme byť na dobrom mieste, kde sa kapry práve kŕmia (prírodnou potravou), ale keď nám nehrá počasie, neurobíme nič. Áno, ani zlaté boilie nám nepomôže :-).
Nie je to vždy len o boilie a o veľkých kaproch. Keby som šiel cielene chytať veľké kapry, zmenil by som úplne stratégiu a samozrejme vybral iný typ boilie. Ale to zas nabudúce. Chcel som si hlavne potiahnuť nejakého kapríka a cieľ bol tiež splnený. Nebola to určite posledná jesenná výprava tejto sezóny. A bol som rád aspoň za to, že som si pekne zachytal a hlavne oddýchol od dnešnej uponáhľanej doby.
Marek Palowski.
