Prvé hodiny na Berounke
Po tom, čo som si prečítal niekoľko diskusných fór týkajúcich sa práve tohto rybárskeho revíru, bol som značne znepokojený. Príliš pozitívnych ohlasov som na túto tému nenašiel. Väčšina rybárov, ktorí už na Berounke boli, sa sťažovala na pomerne veľký rybársky tlak. Áno, po príchode na miesto som dal autorom tohto tvrdenia za pravdu. Okolo Berounky už bolo po rozvidnení mnoho nedočkavcov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou nemohli dospať rovnako ako ja. No pokojnejšie miesto som si po chvíľke našiel a pripravil všetko na prvý tohtoročný lov.
Čakanie na záber
Keďže je revír mimopstruhový, cielil som na kapra. Kolega mi odporučil radu, ktorú pri love rýb aplikuje už nejaký ten piatok, a doposiaľ nemám informáciu o tom, že by sa domov vrátil naprázdno. Rovnako ako on som sa aj ja smočil v koryte nad lovným miestom, rozvíril dno a rozhádzal kukuricu. Následne som chytal na boilie, ktoré som obalil v po domácky vyrobenom dipe z tekutej pečene a nastalo obdobie čakania. Berounka je pokojná, ale občas bolo na hladine vidieť rozvírené kruhy alebo plutvu nejakého kapríka. Hovoril som si teda, že úlovok bude iba otázkou času. Keď som sa obzrel po ostatných rybároch okupujúcich korytá rieky, všetci sme na tom boli približne rovnako – počet záberov aj úlovkov sa rovnal nule…
Zradilo ma vybavenie a vlastná nedôslednosť
Čakaním bez jediného záberu som strávil necelé tri hodiny. Keď som už strácal všetku nádej a chystal sa zbaliť rybárske náčinie s tým, že šťastie skúsim o kúsok ďalej, prišiel prvý záber. Macek to musel byť poriadny, vlasec, ktorý som po zime neskontroloval, žiaľ kapriu silu nezvládol a ryba odplávala aj s nádejou na kapitálny úlovok. Nadávať som mohol len sám sebe, kontrola rybárskeho náradia by predsa mala byť pred novou sezónou samozrejmosťou. Záber ma však namotivoval a ja som sa rozhodol dať Berounke druhú šancu.
Nepošiel som domov naprázdno
Približne po ďalšej polhodinke sa pod hladinou začali diať veci. Najskôr prišiel prvý sedemkilový kapor, ktorého nasledoval desaťkilový macek! Domáci pečeňový dip očividne zabral, na Berounke ho ryby asi ešte nepoznajú. Desaťkilového kapra mi nepokryte závidel celý breh a dá sa povedať, že som sa počas pár chvíľok stal doslova hviezdou revíru. Deti ostatných rybárov začali obzerať môj exemplár a ja som po chvíľke usúdil, že dnes som už šťastie na Berounke vyčerpal. A predsa len, musel som tiež niečo nechať ostatným…
Na Berounke ryby berú!
Po tejto rybárskej návšteve sa prikláňam k tým, ktorí na revír číslo 401 001 nedajú dopustiť. Revír siaha od sútoku s Vltavou až k jazu v Mokropsech vrátane priľahlých tôn a atmosféra je tu jednoducho neopísateľná. Ak ma chcete nasledovať, dávajte si len pozor na to, aby ste v úseku 100 m pod a 100 m nad lávkou v obci Radotín v období od 1. 1. do 31. 3. nevykonávali brodenie. To je tu totiž zakázané, rovnako ako používanie trhacích bójok. Ak by ste boli vo svojom love úspešní a podarilo by sa vám „zaháknuť“ parmu obyčajnú, darujte jej život a vráťte ju späť do vody. Jej lov je tu totiž tiež prísne zakázaný. Pri love si tiež dávajte pozor na to, aby ste sa nedostali k potoku Švarcava, kde je lov podmienený vysokou pokutou. Revír je však pomerne rozľahlý a rýb je tu naozaj dostatok. Stačí mať len voľný deň a trošku toho rybieho šťastia. Ja som toho jasným dôkazom!
Poznáte revír Berounka 1? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti alebo fotografie úlovkov!
